Snahou organizátorov festivalu je čo najautentickejší zážitok zo zlatej éry jazzu. Preto výber kapiel prihliada na kvalitu čo najvernejšej hudobnej interpretácie. Na 7. ročníku (18. 9.) sa predstavili tri zoskupenia – hostiteľský Fats Jazz Band, Originální pražský synkopický orchestr z Česka a kapela Hot Sugar Band z Francúzska s americkou speváčkou Nicolle Rochellovou.
Podujatie sa konalo vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Útle priestory V‑Klubu v Národnom osvetovom centre z minulých ročníkov vystriedala väčšia a akusticky dokonalá sála. Vytknúť možno azda len nemožnosť komorného osvetlenia pódia pre navodenie intímnejšej atmosféry.
Festival uviedol deväťčlenný orchester Fats Jazz Band. V rámci osláv 10. výročia svojho založenia vzdali poklonu plejáde autorov hitov z éry raného jazzu a swingu. Detailná interpretácia L. Fančoviča na klavíri a na saxofónoch, uhrančivo autentický spev a scat Matúša Uhliarika a Jany Dekánkovej, dychová sekcia (J. Gašpárek – klarinet, saxofóny, Ľ. Kamenský – trúbka, kornet a B. Belorid – trombón) s rozmanitým nástrojovým parkom predviedla vo frázovaní a inštrumentálnom výraze bravúru a starý jazz interpretovali všetci členovia Fats Jazz Bandu dokonalo autenticky.
Stred večera vyplnil Originální pražský synkopický orchestr (ďalej O.P.S.O.), od r. 1974 jedno z najrenomovanejších telies v interpretovaní starého jazzu na svete. Výkony O.P.S.O. v jeho aktuálnej zostave však boli pre mnohých fanúšikov legendárneho telesa trochu sklamaním. Snaha o autenticitu zvuku orchestra z 20. rokov bola veľmi vysoká, ale používanie historických hudobných nástrojov bez patričnej technickej zručnosti nevyústi do vytúženého zvuku, a nepomôžu ani skvelé transkripcie pôvodných nahrávok. Rád však vyzdvihnem veľmi autentický spev a výborné trombónové sóla Matěja Šmída. Organizátori každoročne motivujú účinkujúcich, aby zahrali aj ukážky svojho národného repertoáru. O.P.S.O. podľa sprievodného slova trubkára Michaela Chomiszaka síce žiadne české piesne v repertoári aktuálne nemá, ale publiku zahrali americkú skladbu Charlie, My Boy so slovenským textom Karolko môj, ktorú pred viac ako 30 rokmi naspieval Ondřej Havelka spolu s O.P.S.O do filmu Horí. Pieseň mala u publika veľký úspech. Prehliadka novej generácie pod rokmi overenou značkou ukázala, že hráčov čaká ešte cesta, aby sa dostatočne vyrovnali svojim predchodcom.
Vernosť tradičnému jazzu predstavili aj členovia kapely z Francúzska. Od r. 2010 si najmä medzi swingovou komunitou tanečníkov vybudovali renomé s 300 koncertmi po celom svete. Hot Sugar Band so speváčkou, tanečnicou a herečkou z USA Nicolle Rochellovou do rozhlasovej sály priniesli energiu skladieb dýchajúcich atmosférou 40. a 50. rokov až po štýlový prednes piesní à la Billie Holiday. Rochelle dokonale zvládla frázovanie jednej z najväčších jazzových vokalistiek v skladbe Fine and Mellow. Harmonické súznenie s bluesovým sólom Jeana Philippa Scaliho na saxofóne a kapelníka Juliena Ecreponta na trúbke patrili k najlepšej časti večera. Rochelle tiež v skladbách It’s Like Reaching For The Moon a Did I Remember potvrdila vysoké hlasové kvality a rozsah. Na želanie organizátora odohrali aj dve francúzske piesne, šansón J’ai deux amours a nám dobre známu pieseň C’est si bon. Úplnú bodku za tohtoročným Golden Age Festivalom urobila jamsession všetkých účinkujúcich, prepájajúca všetky prezentované historické obdobia, s virtuóznymi improvizačnými výkonmi a dokonca aj tanečnými kreáciami spevákov.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 11/2021.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.