Po dvojročnej pauze spôsobenej pandémiou sa konal veľtrh a showcasový festival Worldwide Music Expo (WOMEX) 2021. Opäť naživo, tentoraz v portugalskom meste Porto.
27. ročník tohto putovného podujatia napriek počiatočným obavám organizátorov navštívilo od 27. do 31. 10. viac ako 2 600 hudobných profesionálov (vrátane 290 umelcov vystupujúcich na deviatich pódiách) z viac ako 100 krajín. Súčasťou veľtrhu boli aj premietania hudobných filmov, konferencie, workshopy a približne 200 stánkov, v ktorých vystavovalo vyše 600 spoločností. Hoci Slovensko tento rok medzi vystavovateľmi chýbalo, na WOMEX‑e sa zúčastnili štyria oficiálni delegáti: Martin Noga (riaditeľ platformy World Music from Slovakia), Alexandra Pastorková a Vladimír Zrník – zástupcovia OZ Spectaculum a autor týchto riadkov, ktorý zastupoval RTVS na workshope Európskej vysielacej únie EBU.
Portugalsko bolo v čase konania veľtrhu jednou z najzaočkovanejších krajín sveta (85 % populácie), no organizátori ani trochu nepoľavili z opatrnosti – samozrejmosťou boli pravidelné kontroly covid passov (tie boli v digitálnej podobe súčasťou festivalových náramkov), meranie teploty pri vstupe do niektorých sál, vyžadovanie rúšok alebo respirátorov pre všetkých divákov na koncertoch, ale aj možnosť testovania na mieste konania pre nezaočkovaných.
Veľtrh odštartoval tradičný úvodný koncert, počas ktorého sa usporiadatelia snažili predstaviť aj inú tvár portugalskej hudobnej scény než len známe fado. V programe nazvanom Porto ReFolk Express účinkovali hlavne skupiny z Porta a okolia, z ktorých najviac vyniklo kvarteto Galandum Galanduina interpretujúce hudbu z regiónu Miranda. V hlavnej sále Casa da Música ich sprevádzali aj tanečníci zo skupiny Pauliteiros de Miranda s typickými palicovými mužskými tancami.
V showcasovej časti veľtrhu vystúpilo približne 60 interpretov na rôznych miestach – od výstaviska v starej prístavnej colnici cez niekoľko divadelných sál (vrátane čerstvo zrekonštruovaného Teatro Nacional de São João z r. 1798) až po veľkoplošný stan na námestí. Na jednej strane vyčnievali interpreti, ktorí priniesli čistú, ničím „neriedenú“ hudobnú tradíciu svojich predkov, ako napríklad škótska gajdoška Brìghde Chaimbeul, egyptský perkusionistický súbor Mazaher interpretujúci štýl zar či skupina Nakibembe Xylophone Troupe z Ugandy, ktorým museli pre ich obrovský nástroj embaire, obsluhovaný šiestimi hudobníkmi, vyrobiť špeciálny stojan. Medzi týchto strážcov tradície by iste zapadla aj indická skupina Rangamatir Baul, ale keďže boli jej členovia zaočkovaní indickou vakcínou, ktorú legislatíva EÚ neuznáva, mohla vystúpiť iba online. Našťastie bolo podobných prípadov minimum – iba traja interpreti zo šesťdesiatich koncertovali cez obrazovku...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 12/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.