Po minuloročnom jubileu sa Bratislavské jazzové dni hlásia nielen s tradičným koncertným maratónom, ale aj s novou publikáciou mapujúcou toto kultové podujatie.
Podobne ako pred rokom, aj aktuálne „jazzáky“ dostali rozšírenú štvordňovú podobu, no oproti vlaňajšej prehliadke domácej scény stojí za tohoročným pridaným koncertom v Starej tržnici (27. 10.) multiinštrumentalistka a speváčka Esperanza Spalding. Laureátka štyroch ocenení Grammy napriek svojmu veku (ročník 1984) dokázala niekoľkokrát rozvíriť (nielen) jazzové vody a amalgámom namiešaným zo svojej hudby neustále zneisťuje i presviedča. Aj program na hlavnom pódiu Bratislavských jazzových dní v Incheba Expo Aréne (23. 10.–25. 10.) sľubuje viacero zážitkov: nového soulovo-jazzového vokálneho kráľa Gregoryho Portera, zázračného gitaristu Andreasa Váradyho, trio Jeffa Ballarda so štýlotvorným umelcom Lionelom Louekem či Bob Mintzer Quartet, v ktorom sa okrem vynikajúceho klaviristu Kálmána Oláha vyníma mladý trubkár Lukáš Oravec.
Pravidelní návštevníci „jazzákov“ spomínajú ich neopakovateľnú atmosféru, ktorej esenciu ponúka aj kniha Džezáky – Doba a scéna (Slovart 2014). Výpravná, takmer 300-stranová publikácia autorskej dvojice Marian Jaslovský – Peter Lipa je v prvom rade kronikou, ktorá prostredníctvom množstva fotografií, dobových plagátov či reprintov koncertných programov pomáha oprašovať spomienky na večery v PKO a v Inchebe. Nenudí však ani čítanie o ročníkoch, ktoré človek neabsolvoval, hoci menej zainteresovaný fanúšik potrebuje občas vysvetlenie, napríklad že pod prezývkou Ischias má identifikovať bubeníka Jozefa Dömeho. Na viacerých miestach textu sa objavuje slovníček pojmov a hoci čitateľ ocení jeho zrozumiteľný štýl, niektoré veci mohol podávať predsa len kultivovanejším jazykom (prirovnávanie world jazz k plodnému konkubinátu).
Okrem historických exkurzov je príjemným prekvapením vynášanie z festivalovej kuchyne; koho by nezaujímalo, ako funguje zabezpečenie variabilného a pestrého nástrojového parku či systém ozvučenia? Alebo čo všetko (a hlavne kto?) stojí za televíznymi záznamami, ktoré sú od roku 1982 súčasťou festivalu (hoci sa na STV2 objavujú vo vynaliezavo obskúrnych časoch)? Takmer tri desaťročia ich mával režijne pod palcom Jozef „Bobby“ Novan, vibrafonista a jeden z pionierov moderného jazzu u nás. Klobúk dolu, že nám tvorcovia dovoľujú nazrieť „pod pokrievku“ a popri tom nezabúdajú vyťahovať na svetlo množstvo zaujímavých historiek. Napriek precíznej pozornosti predsa len autori i editori chvíľami mätú gypsy/gipsy jazzom, Silviou/Sylviou Josifoskou, Jurajom Griglákom/Grgilákom alebo označením českého barytónsaxofonistu Josefa Audesa za basgitaristu, podobne ako pri legendárnom kontrabasistovi Aladárovi Pegem. Títo „škriatkovia“ ale nič nemenia na tom, že Džezáky – Doba a scéna sú pozoruhodnou publikáciou, vďaka ktorej môžeme tento festival zažívať nielen raz ročne.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.