Organizátori aktuálneho 39. ročníka Bratislavských jazzových dní Slovenská sporiteľňa 2013 (25. – 27.  októbra) tentoraz nachystali skutočne bohatú nádielku a hudobné zážitky, ktoré budú ešte dlho doznievať. Z  dvanástich zoskupení na Hlavnom pódiu, poltucta v rámci Pódia mladých talentov Nadácie SPP a  trojice kapiel na B-pódiu treba vyzdvihnúť najmä headlinerov, ktorí do priestorov výstaviska Incheba priniesli jazz prvotriednej kvality.

V piatok (25. 10.) to bolo kvarteto amerického saxofonistu a skladateľa Joshuu Redmana, živelné a zároveň sofistikované vystúpenie plné energie i nádherných hudobných momentov. Ľahkosť a technická bravúra, akou Redman ovláda svoj tenorsaxofón, je očarujúca. Kontrabasista Reuben Rogers a bubeník Gregory Hutchinson sa objavili na viacerých Redmanových albumoch (Beyond – 2000, Compass – 2009) a ako trio (podľa vzoru legendárnej nahrávky Sonnyho Rollinsa Way Out West z roku 1957) predviedli v Bratislave spolu s Redmanom nevídaný spôsob sprievodu vychádzajúci z neobmedzenej variability hudobného priestoru bez harmonického nástroja. Klavirista Aaron Goldberg, umelecká osobnosť Redmanovho formátu, kapelu nielen sprevádzal, ale počas sól tento ansámbel vždy výrazovo menil na „Goldbergovo trio“. Energia rastúca z neuveriteľnej rozmanitosti lídrových kompozícii, plných polyrytmických štruktúr, sa neustále rozrastala v brilantných  improvizáciách a vo vzájomnej komunikácii. Dokonalá súhra a magická kreativita na pódiu bola jedným z najsilnejších zážitkov histórie nášho najstaršieho jazzového festivalu. Po búrlivom standing ovation nasledovala baladická Let It Be (Lennon / McCartney) z najnovšieho Redmanovho albumu Walking Shadows (Nonesuch 2013), balzam na dušu uzatvárajúci skvelé vystúpenie.

Jazz + rock = Henderson

Sobotný večer (26. 10.) patril fúziam jazzu s inými žánrami a najmä americkému gitaristovi Scottovi Hendersonovi. Bezpochyby najvýznamnejší fusion gitarista súčasnosti si svoju kariéru budoval v kapelách The Chick Corea Elektric Band, The Zawinul Syndicate alebo na pôde vlastnej formácie Tribal Tech. Jeho mimoriadny výrazový arzenál siaha od bluesového feelingu cez rockovú, hendrixovskú dravosť až po jazzový intelekt. Gitarový tón ohýba vibrato pákou podobným spôsobom, aký preslávil jazzrockový mág Jeff Beck, Henderson však používa bohatší harmonický jazyk, jeho akordické voicingy sú plné disonancií a virtuózne sóla zahusťuje stupnicovými substitúciami, ktorými dosahuje svojský, mimoriadne zaujímavý zvukový výraz. V Bratislave Henderson predstavil svoje „super trio“ HBC s basgitaristom Jeffom Berlinom a bubeníkom Dennisom Chambersom a kompozície Herbieho Hancocka, Waynea Shortera či Joea Zawinula zo spoločného štúdiového albumu HBC (Tone Center 2012). Neuveriteľnú súhru, presnosť a ľahkosť, s akou hrali náročné jazzrockové „behy“ možno vidieť len u hudobníkov podobného kalibru. Jeff Berlin zaujal od prvých taktov nádherným tónom evokujúcim bezpražcovú basgitaru Jaca Pastoriusa, jeho melodické a zároveň virtuózne improvizácie miestami dokonca zatieňovali lídrovu gitaru. Sólovým basgitarovým spracovaním slávnej Claptonovej balady Tears in Heaven nenechal nikoho na pochybách, že patrí k najvyhľadávanejším sidemanom súčasnosti. Dennis Chambers, ktorého preslávila spolupráca s funkovými kapelami 80. rokov (ale aj s Johnom Scofieldom, Brecker Brothers alebo s Carlosom Santanom), predviedol úžasnú rytmickú variabilitu, nikdy neprečnievajúcu nad svojich kolegov. Za osobité podanie Black Market a D Flat Waltz z repertoáru Weather Report či prídavku v podobe Ellisovej The Chicken preslávenej Jacom Pastoriusom si Hendersonovo Super trio standing ovations skutočne zaslúžilo.

Jazzový underground?

Vrcholom komornejšieho nedeľného programu (27. 10.) bolo vystúpenie kvarteta Underground amerického tenorsaxofonistu Chrisa Pottera. Umelec považovaný za jedného z najvplyvnejších majstrov svojho nástroja sa popri vlastných projektoch často objavoval na nahrávkach Pata Methenyho, Paula Motiana či Dava Hollanda (je stálym členom Hollandovho kvinteta, okteta i bigbandu). Potterova fusion formácia s gitarou (Adam Rogers), elektrickým klavírom Fender Rhodes a bicími (Nate Smith) sa však v Bratislave predstavila v pozmenenej zostave: hráča na klávesových nástrojoch „nahrádzal“ basgitarista Fima Ephron. Underground, obsadením pripomínajúci projekt Grand Slam (tým pred niekoľkými rokmi na „jazzákoch“ prekvapil legendárny gitarista Jim Hall so saxofonistom Joe Lovanom), priniesol hudbu generačne modernejšiu, avšak pevne zakotvenú v jazzovej tradícii. Kvarteto s „hallovsky“ lyrickou Rogersovou gitarou pritvrdzovala nádherne groovujúca rytmická sekcia a zmes post-bopu, funku a jazzového mainstreamu s neobyčajne pulzujúcou (miestami až tanečnou) rytmikou bola skutočnou lahôdkou na záver festivalu. Kalypsom z najnovšieho Potterovho albumu The Sirens (ECM 2013) sa s nami Underground rozlúčil a môžeme len ľutovať, že striktný časový harmonogram neumožnil aspoň krátky prídavok. Nedeľný večer sa však neúprosne blížil k svojmu tanečnému finále za výdatnej podpory anglickej acidjazzovej legendy Brand New Heavies.

Bratislavské jazzové dni 2013 sa skutočne vydarili, na svoje si prišli vyznávači aktuálnych jazzových trendov, ale aj fanúšikovia iných žánrov prirodzene obohacujúcich jeho výrazové prostriedky o nové a svieže prvky. Snáď sa organizátorom podarí udržať rovnakú kvalitu aj na jubilejnom 40. ročníku.

X

Aktualizované: 11. 05. 2020
x