Si multiinštrumentalistka – na ktorých hudobných nástrojoch hráš?
Môj prvý dotyk s hudbou bol u babky, ktorá mala doma klavír. Rodičia však povedali, že klavír je veľký a drahý a prihlásili ma na zobcovú flautu na ZUŠ J. Kresánka v Bratislave. Netušili, ako mi týmto rozhodnutím nasmerovali život (smiech). Neskôr som začala chodiť aj na hodiny klavíra a rodičia mi napokon kúpili pianíno. Zobcovú flautu berie väčšina ľudí ako začiatok, po ktorom sa pokračuje na „reálnom“ nástroji a tým mojím mal byť klarinet. Po čase ma však omrzel a rozhodla som sa vyskúšať altsaxofón, čo mi, naopak, veľmi sadlo. Dokonca som hneď v začiatkoch začala hrať v jednej kapele u nás na Dlhých dieloch, čo bolo skvelé, pretože som mala prax a motiváciu. V štúdiu na ZUŠ som pokračovala aj popri gymnáziu. Približne v pätnástich sa pridali základy kompozície a bicie, na ktorých ma učil hrať Juraj Šušaník. Hodiny s ním mi dali veľa – spoznala som množstvo jazzových nahrávok a hudobníkov, ktorí ma zásadným spôsobom ovplyvnili. Spätne si uvedomujem, že som na ZUŠ získala také kvalitné a všestranné hudobné vzdelanie, že som de facto nepotrebovala konzervatórium.
Po gymnáziu si odišla študovať do Florencie a neskôr do Lipska. Prečo práve tam?
S Florenciou sa spája milá príhoda. Asi dva roky pred absolvovaním gymnázia som pod jedným videom z mojich koncertov zverejnených na YouTube našla komentár Davida Bellugiho, profesora hry na zobcovej flaute z Conservatorio di musica L. Cherubini vo Florencii. Písal, že sa mu páči, ako hrám, a že by mi vedel poradiť s technikou. Štúdium v Taliansku bolo pre mňa v tom čase nereálne, a tak mi ponúkol možnosť zúčastniť sa aspoň na letných kurzoch v Benátkach. Tam som objavila starú hudbu, s ktorou sa mi otvoril celý nový svet. Po gymnáziu som nakoniec predsa len odišla študovať do Florencie a strávila som tam asi zatiaľ najkrajšie obdobie svojho života. V druhom ročníku som využila možnosť prihlásiť sa na Erasmus do Lipska. V Taliansku sme totiž boli všetci belli e bravi, krásni a úžasní, no ja som asi potrebovala trochu viac kritiky (smiech). V Lipsku mi radikálne zmenili techniku hry a v tomto ohľade mi štúdium v Nemecku dalo viac ako vo Florencii, hoci Taliani ma zase naučili, ako „hrať srdcom“.
Pohybuješ sa rovnako virtuózne na poli klasickej hudby i jazzu, dokonca tieto dva žánre s obľubou prepájaš...
V tomto smere boli pre mňa revolučné hodiny barokovej a renesančnej improvizácie v Lipsku. Zažila som domáce barokové jamsession, hrali a improvizovali sme na „štandardy“ zo 16.–17. storočia, rozprávali sa o starej hudbe, o jazze a bolo to úžasné. Vtedy som pochopila, že sa v tom dajú nájsť prepojenia. Improvizácia v starej hudbe je v princípe podobná tej jazzovej, len má viac pravidiel. Paralely možno nájsť aj inde, napríklad hudba francúzskeho baroka má podobné frázovanie ako swing. Na škole som už v tom čase viedla „dvojitý“ život – cez deň som bola barokovou „lady“ a v noci zase jazzmankou, pričom som cítila, že ma to k jazzu ťahá čoraz viac a potrebujem zmenu...
Zmena prišla na jar 2017, keď si sa na chvíľu vrátila na Slovensko a následne odišla študovať do Prahy. Ako spätne vnímaš toto rozhodnutie?
Často sa v živote spolieham na intuíciu a aj vďaka nej som sa po bakalárskom koncerte vo Florencii rozhodla vrátiť späť a prihlásiť sa na saxofón na VOŠ J. Ježka v Prahe. Tam som sa začala systematicky vzdelávať v jazze pod vedením špičkových pedagógov a vynikajúcich hudobníkov, s ktorými som už ako študentka mala možnosť hrávať na jamsession v pražských jazzových kluboch. V tomto období vznikol aj môj záujem o tému postavenia žien v jazze, ktorej sa venujem v rámci svojich publicistických aktivít. Vrátiť sa späť, do našej „česko-slovenskej zóny“, bolo určite dobrým rozhodnutím. Potvrdilo sa mi to aj vďaka Tibor Feledi Kairos Quintet, s ktorým som po návrate začala hrať a v roku 2018 sme vydali debutový album Common Playgrounds. Bola to srdcovka od prvej skúšky. Nevadilo mi ani pravidelné dochádzanie z Prahy do Bratislavy, pretože každý koncert bol a stále pre mňa je veľkým hudobným i ľudským zážitkom. Som za to veľmi vďačná.
Patríš medzi mimoriadne aktívnych umelcov. Ako vyzerá tvoj deň dnes, v čase korony?
Som typ človeka, ktorý nemá veľkú sebadisciplínu. Momentálne mám síce viac času, no napriek tomu sa nedokážem prinútiť viac cvičiť. Je to taký zvláštny mentálny stav, ktorý zažívajú podobne viacerí hudobníci v mojom okolí. Preto teraz investujem energiu do písania a do projektu Za hranice s hudbou, ktorý sme v roku 2017 založili s jazzovou flautistkou Máriou Rehákovou, speváčkou Ester Wiesnerovou a speváčkou a klaviristkou Terezou Froncovou. Cieľom je priniesť naše skúsenosti zo štúdií v zahraničí na Slovensko, pretože máme pocit, že tu možnosť štúdia „okrajovejších“ žánrov chýba. Organizujeme pravidelné hudobné workshopy s víziou založiť neskôr hudobnú školu. V súčasnosti spolupracujeme s modernou súkromnou strednou školou Pronea, ktorá má vzniknúť v Partizánskom a v rámci ktorej plánujeme vytvoriť hudobné oddelenie Smart Music.
Štúdiá:
2017–2020 VOŠ J. Ježka, Praha (R. Fraš, M. Bárta, M. Svoboda)
2013–2017 Conservatorio di musica L. Cherubini, Florencia (D. Bellugi)
2016 Hochschule für Musik und Theater F. M. Bartholdy, Lipsko (A. Hensel, A. Januj)
2000–2013 ZUŠ J. Kresánka, Bratislava (P. Štrpka, E. Rothenstein, J. Šušaník, A. Gondášová, V. Gräffinger)
Majstrovské kurzy: D. Oberlinger, W. van Hauwe, C. Eckert, P. Thorby, L. Cavasanti, M. Staropoli, Letná jazzová dielňa, Frýdlant (J. Stivín, N. Wetzel)
Súťaže a ocenenia: International Big Band Competition, Hoofddorp – cena za mimoriadny sólový výkon (2019), TARF, Tel Aviv – 3. miesto (2019), ORDA, Amsterdam – čestné uznanie (2018), Premio Abbado, Palermo – 3. miesto (2016)
Spolupráca: Tibor Feledi Kairos Quintet, Velvet Case, Provisorium, Jakub Ursiny & Teatro Fatal, Sam Handwich, Chicas del David, La Folia Barocca
Koncerty a festivaly: Viva Musica! festival (2020), Zvuk for Štiavnica (2020), Meer Jazz (2019), Bratislavské jazzové dni (2019), Mikulášsky Jazzový Festival (2019, 2020), Paesaggi musicali Toscani (2018), United Islands of Prague (2017), Maggio musicale Fiorentino (2014)
Článok bol uverejnený v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.