Tento rozhovor by mal pripomenúť nielen vaše jubileá (Pavel Novotný dovŕšil minulý rok 70 rokov a Ludmila Kojanová oslávi jubileum v apríli, pozn. autora), ale najmä nezmazateľné stopy, ktoré ste zanechali v slovenskej hudobnej kultúre. Vždy som oceňovala nápaditú dramaturgiu vašich programov. Kde ste nachádzali nové diela?
Pavel Novotný: Vždy sme vyhľadávali nové alebo neznáme diela. Aj programy našich koncertov z tvorby svetových i domácich autorov zostavujeme tak, že vždy zaradíme zabudnutú, neznámu skladbu alebo premiéru. V 70. rokoch nám venovali svoje diela viacerí slovenskí skladatelia a my sme ich potom nahrali pre rozhlas. Boli to napríklad Juraj Hatrík, Ivan Hrušovský, Ladislav Holoubek, Norbert Bodnár alebo Peter Guľas. Mnohé skladby zahraničných autorov sme uviedli v československej premiére – diela gréckeho skladateľa Panosa Triandafilidisa, Germaine Tailleferreovej, českej skladateľky, muzikologičky a klaviristky Jitky Snížkovej a mnohých iných. V posledných rokoch sme viackrát účinkovali na Medzinárodnom festivale znovuobjavených a zabudnutých skladieb v Poľsku, čo nás inšpirovalo k vyhľadávaniu tvorby pre klavír štvorručne. Veľkým objavom boli napríklad skladby Mendelssohnovej sestry Fanny Henselovej, ale aj Brahmsove Variácie na Schumannovu tému či Sonáta Hermana Goetza, alebo Fúga na ľudovú pieseň „O, du lieber Augustin“ Feruccia Busoniho. Celkovo sme naštudovali viac ako 150 titulov. Osobitné miesto medzi nimi má československá premiéra Troch českých tancov Bohuslava Martinů. Ako prví na Slovensku sme predviedli Grand Sonatu op. 92 Johanna Nepomuka Hummela, vtipnú skladbu Jana Nováka Rustica musa alebo Osm českých duet Karla Husu z USA. Rád spomínam na Belehrad, kde sme v roku 1969 spolu s tamojšími klaviristami a sláčikovým orchestrom Pro musica nahrali v rozhlase Bachove koncerty pre dva, tri a štyri klavíry pod taktovkou Djura Jakšiča.
Roky cvičenia, štúdia, koncertovania a učenia. Popri pedagogickej práci ste absolvovali aj množstvo koncertov, vždy s novým repertoárom, a nielen na Slovensku. Ktoré vám najviac utkveli v pamäti?
Ludmila Kojanová: Ako duo sme odohrali viac než 120 recitálov, z toho približne štvrtinu v zahraničí. Najviac spomínam na recitály v Rejkjavíku, Viedni, Ženeve, Prahe, Varšave, Belehrade alebo v Montreaux... Ale samozrejme i na tie domáce v Brne, Ostrave či Bratislave, nehovoriac o množstve koncertov v Košiciach – s orchestrom i polorecitálov. Mali sme možnosť spolupracovať s významnými dirigentmi Zdeňkom Bílkom, Ľudovítom Rajterom, Zdeňkom Mácalom, Vítom Mickom, Georgom Kugim, Alfredom Walterom, Bystríkom Režuchom, Mariom Klemensom, Jánosom Sándorom... V roku 2001 sme hrali v Koncertnej sieni Jána Pavla II. v poľskom Tarnove, po recitáli sme mali prednášku o hre štvorručne i s hudobnými ukážkami. Predvádzali sme metodiku výuky: problematiku súhry, ornamentiku, agogiku, pedalizáciu a iné hudobné problémy. Bol to začiatok našej teoretickej orientácie na to, čo celý život robíme.
V odborných kruhoch je o vaše teoretické práce záujem. A to nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Prahe, kde vás pred časom pozvali za oponentov na Karlovu univerzitu...
L. K.: Na začiatku stoja naše dizertačné práce. Ja som napísala Metodicko-interpretačné pohľady na štvorručnú klavírnu hru a hru na dvoch klavíroch, ktorú v roku 2001 uverejnil ostravský časopis Talent, pričom Pavel spracoval rovnakú problematiku so zameraním na slovenskú hudbu. Sporadické zmienky o hre na klavíri štvorručne existovali už v 19. storočí, no systematicky sa problematikou doteraz nezaoberal nikto. Spojila som preto v tejto téme svoje skúsenosti pedagóga a interpreta. Postupne sa začal vynárať ďalší projekt: vytvorenie ucelenej bibliografie pôvodnej literatúry pre klavír (klavír 4-ručne, pre 2 klavíry, rôzne zoskupenia, pre viac klavírov a viacručne). Ešte predtým sme absolvovali habilitačné pokračovanie na VŠMU s témou Metrorytmická problematika klavírnych skladieb. Pavel mal prednášku na tému Špecifické problémy metodiky vyučovania hry na klavíri 4-ručne z historického a metodologického hľadiska.
Zhrňme to teda: v roku 1999 ste obhájili dizertačnú prácu Metodicko-interpretačné pohľady na štvorručnú klavírnu hru a hru na dvoch klavíroch, ktorú v roku 2006 vydala Katolícka univerzita v Ružomberku, a v rovnakom roku manžel vydal Pohľad interpreta na slovenskú tvorbu pre 4-ručný klavír a dva klavíry.
Na svete je už spomínaná bibliografia, ktorú ste vytvorili spoločne. Má 530 strán a jej súčasťou sú aj 3 CD. V troch jazykových mutáciách ju vydala Katedra hudby Prešovskej univerzity. O projekt je veľký záujem doma i v zahraničí. V čom bolo vytvorenie tejto práce náročné a komu má slúžiť?
L. K.: Metodické pohľady sprostredkovali pedagógom i žiakom naše skúsenosti s výukou a interpretáciou skladieb pre klavír štvorručne, poskytovali aj elementárne zásady pri štúdiu jednotlivých skladieb alebo komornej hudby. Poukázali tiež na rozdiely medzi hrou na dvoch klavíroch alebo hrou štvorručne. Pri tvorbe bibliografie sme sa museli vyrovnať s celkom odlišným druhom heuristickej práce. Skladby pribúdajú, mnohé ostali v rukopisoch, iné síce vyšli tlačou, no sú nedostupné. Niektoré sa nenachádzajú ani v katalógoch, objavili sme ich náhodne. Cieľom bibliografie je, aby záujemcovia získali prehľad o skladbách, autoroch, a tiež údaje o vydavateľstve a mieste, kde sa materiál nachádza. Často to bol hotový hlavolam, dodnes sme napríklad nič nezistili o Nikolajovi Berezovskom, no vieme, že jeho skladba Fantasy op. 9 bola v roku 1944 vydaná v New Yorku. Podobne sme pátrali po skladateľovi Hansovi Börnerovi, xerokópia jeho diela v rukopise je uložená v Drážďanoch. Vo Viedni, vo vydavateľstve Doblinger, som objavila skladbu Ajax et Ulysse Dittersa von Dittersdorfa, ktorú vydalo vydavateľstvo Artaria vo Wellingtone na Novom Zélande. V katalógu Universal Edition Wien sme našli doposiaľ jediné vydanie Janáčkovej skladby Eifersucht. Celkovo sme vyhľadali okolo 2300 autorov a okolo 10 tisíc skladieb.
P. N.: Skladby slovenských, českých a svetových skladateľov sú uvádzané v samostatných kapitolách. Ja som spracúval slovenských autorov a môžem povedať, že to bola občas detektívna práca. Hoci nám hudobné fondy, informačné strediská, vedecké knižnice, archívy i vydavateľstvá ochotne vychádzali v ústrety a, samozrejme, mnoho notových materiálov sme fyzicky vlastnili, stretli sme sa napríklad so zatiaľ neznámou Detvianskou sonatínou Fraňa Dostalíka alebo jeho Sonátou pre 4 ruky a zbor op. 15 z roku 1928. Náročné bolo bádanie po neznámych autoroch z 18. alebo 19. Storočia (Ján Evangelista Fusz) alebo odpoveď na otázku, kde sa nachádza rukopis Miroslava Francisciho, Rudolfa Laubnera a iných.
Pavel Novotný – nar. 30. 6. 1938 v Olomouci, jeho prvou učiteľkou klavírnej hry bola matka Ludmila Novotná. V Mestskej hudobnej škole študoval u Cyrila Černého a Vilmy Gaďurkovej, súkromne u Marie Liškovej, žiačky Alfreda Cortota. V r. 1953—1959 navštevoval hodiny u Anny Skalickej (žiačka V. Kurza) na Konzervatóriu v Brne. V rokoch 1959—1963 absolvoval JAMU u prof. Ludvíka Kunderu a doc. Karla Janderu, v r. 1973–1975 na tejto škole vyučoval. Prvé víťazstvá získal na klavírnej súťaži vysokých škôl v Bratislave v r. 1961 a 1962. V r. 1963—2004 bol pedagógom klavírnej hry na Konzervatóriu v Košiciach (1978—1988 ako vedúci oddelenia klávesových nástrojov), v r. 1995—2008 pôsobil na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity (od r. 2003 docent klavírnej hry).
Ludmila Kojanová – nar. 20. 4. 1940 v Prahe. Otec bol ako mimoriadny talent žiakom pražského konzervatória, už ako 10-ročný hral Beethovenove sonáty v Poľsku. V r. 1954—1959 navštevovala Štátne konzervatórium hudby v Prahe v triede prof. Emmy Doležalovej. Prvý samostatný recitál mala v Dome umelcov v Prahe v r. 1958. V r. 1959—1963 bola žiačkou prof. Kunderu a doc. Janderu na JAMU v Brne, kde bola v r. 1973—1975 odbornou asistentkou. Od r. 1963 pôsobí na Konzervatóriu v Košiciach, od r. 1995 na Prešovskej univerzite. Z jej početných absolventov pôsobia viacerí v zahraničí, napríklad Peter Breiner v USA, Peter Máté na Islande, Marián Pivka v Portugalsku. Tomáš Nemec vyučuje na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, ďalší absolventi pôsobia na Konzervatóriu v Košiciach a inde.
S repertoárom pre dva klavíry začala dvojica vystupovať počas štúdia v Brne od r. 1960, s repertoárom pre klavír štvorručne od r. 1983. Za viac ako 40 rokov spolupráce naštudovali manželia Novotní rozsiahly repertoár od baroka až po diela súčasných autorov. Uviedli viacero premiér domácich aj zahraničných autorov, niektoré opusy im boli venované. Sú najdlhšie a najsústavnejšie spolupracujúcim klavírnym duom na Slovensku. Počas kariéry spolupracovali so Z. Bílkom, M. Klemensom, Ľ. Rajterom (SF), B. Režuchom (ŠfK), A. Walterom (Belgicko), Djurom Jakšičom (Komorný orchester Belehradskej filharmónie), V. Mickom (Moravská filharmonie Olomouc), J. Sándorom (Štátna filharmónia Győr) a G. Kugim (Symfonický orchester Ernő Dohnányiho Budapešť). Z domácich vystúpení treba vyzdvihnúť BHS 1985, Prehliadku slovenského koncertného umenia v Žiline (1979, 1988), Košickú hudobnú jar (1968, 1994, 1996, 1998, 1999). Vystúpili na medzinárodných festivaloch Reykjavík mesto hudby (2000, Island), VIII. Miedzynarodowy Festival Muzyky Odnalezionej (2001). Účinkovali aj v rámci Týždňa novej tvorby (1992), na večeroch k jubileám nielen slovenských skladateľov, ale aj autorov (niekdajšej) NDR (Karl Dietrich) a Grécka (Panos Triandafilidis). Obidvaja sú činní aj metodicky. Prednášajú v rámci metodických dní v ZUŠ, na medzinárodnej súťaži pre klavírne duá v Jeseníku (ČR). V rámci Tarnovského festivalu nájdenej hudby v máji 2001 okrem prednášky i názorne vyučovali.
(www.hc.sk)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.