Prepúšťanie, likvidácia, štrajk – tieto kľúčové slová už niekoľko mesiacov plnia priestor snáď všetkých mienkotvorných slovenských médií v súvislosti so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. „Boj o orchester“ má svoju výraznú mediálnu podobu, ktorá do veľkej miery prekrýva odborné rozmery problému organizačných zmien v najstaršom slovenskom profesionálnom orchestri.

  

Rekapitulácia

V januári priniesli médiá informáciu, že vedenie Slovenského rozhlasu  plánuje redukciu počtu členov Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu z terajších 92 na 67 členov. Prepustenie takmer tretiny orchestra by sa na základe rozhodnutia generálnej riaditeľky SRo Miloslavy Zemkovej malo uskutočniť k 31. marcu 2007. Počet hráčov, ktorí by mali orchester opustiť, sa však neustále mení, zrejme aj ako dôsledok kombinovaného tlaku odborov, verejnosti a intenzívnej, no povrchnej medializácie. Posledné informácie hovoria o 20 prepustených, generálna riaditeľka začína opatrne pripúšťať možnosť, že by bol orchester v novej sezóne opäť doplnený do pôvodného stavu.  Dôvodmi prepúšťania podľa vedenia SRo sú: flexibilita počtu hudobníkov, odvodená z momentálneho dramaturgického plánu (50—67 hráčov), zvýšenie kvality orchestra, obmedzené finančné možnosti Rozhlasu, zmeny v organizácii práce a snaha lepšie ohodnotiť hráčov orchestra bez možnosti navýšenia rozpočtu orchestra (20 miliónov korún).

Plánované prepúšťanie sa od začiatku stretlo s nevôľou dotknutých hudobníkov, politikov i časti hudobníckej obce. Začalo sa hovoriť o likvidácii orchestra, nesúhlas s avizovanými zmenami v orchestri verejne vyjadrili hráči Slovenskej filharmónie, Štátnej filharmónie Košice,  predstavitelia Akadémie umení v Banskej Bystrici a z osobností: podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek, dirigent Peter Feranec, člen Rozhlasovej rady, huslista Peter Michalica či hudobník Peter Breiner. Orchester pohrozil štrajkom, piaty koncert sezóny (15. 2.) odohrali hudobníci v štrajkovej pohotovosti. Zmeny v orchestri boli témou mimoriadneho zasadnutia Rozhlasovej rady 28. februára.

Celá kauza získala nádych mediálnej senzácie prostredníctvom nie najšťastnejších krokov obidvoch strán. Možno medzi ne zaradiť niekoľko neobratných formulácií generálnej riaditeľky (o ich nešťastnosti svedčí aj postupný vývoj niektorých jej stanovísk), zabránenie vstupu hudobníkov do budovy SRo pracovníkmi SBS, keď tam hráči chceli ako obvykle cez víkend cvičiť, koncert 1. februára, na ktorom hral orchester Dvořákovu 7. symfóniu bez jedného lesného rohu alebo nevkusnú pohrebnú kyticu pre šéfdirigenta Olivera Dohnányiho od členov orchestra po piatom koncerte sezóny. Pozornosť pritiahlo aj poškodenie auta šéfa orchestrálnych odborov Stanislava Beňa neznámym páchateľom, ako aj  uznesenie Rozhlasovej rady o tom, že vo vysielaní Rádiožurnálu zo 6. februára bol neobjektívnym prezentovaním plánovaného prepúšťania v orchestri porušený zákon.  

...viac v aktuálnom čísle Hudobného života.

 

Aktualizované: 11. 05. 2020
x