Nový organ sv. Alžbety v Katedrále sv. Martina v Bratislave

Katedrála svätého Martina bola vyše 250 rokov korunovačným chrámom uhorských kráľov. Dnes je sídlom arcibiskupa – metropolitu. Návštevník je pri vstupe do tohto chrámu prekvapený krásou a harmóniou zo vzájomne sa prelínajúcich priestorov. Hlavná loď pôsobí vo svojom takmer kvadratickom pôdoryse ako kráľovská hala; je miestom, kde sa zhromažďujú návštevníci chrámu. Duchovno sa koncentruje v presbytériu orientovanom na východ, kde sa nachádzajú oltáre s priestorom, vyhradeným pre cirkevných hodnostárov. K nemu pričlenené kaplnky sú výrazom hlbokej náboženskej úcty a viditeľne zachovávajú vzácny dómsky poklad. Jedinečnosť dómu spočíva v prirodzenom súzvuku duchovna a umenia.  

Nový organ v priestore Katedrály sv. Martina  

Hlavná loď s jej harmonickou architektúrou a jasnými proporciami vytvára jedinečnú akustiku. Tento priestor je ideálnym miestom pre organ. Jeho umiestnenie na západnej organovej empore z 19. storočia s prepojením na západnú kaplnku s vitrážovým oknom poskytuje výnimočnú harmóniu priestorovej architektúry. Spolu s hudbou tak vytvárajú jedinečné podmienky pre slávenie liturgie a organizovanie koncertov duchovnej hudby. Nový organ spája otvorom uprostred loď chrámu s oknom v podveží, cez ktoré preniká svetlo, prichádzajúce akoby z večnosti. Vzniká tým harmonická jednota priestoru a hudobného nástroja. Organ tak uzatvára danosti priestoru v dennom rytme od rána do večera, keď slnko vychádza v priestore chóru a zapadá v podveží. Architektúra nástroja spája gotickú klenbu nad jeho prospektom s bohato zdobeným portálom pod chórom, kde začína arcibiskup procesiu. Echo architektúry a slávenie svätej omše sa tu spájajú v jednom súzvuku; to, čo ich spája, je originálny aspekt nového organu sv. Alžbety.         

Umiestnenie a vzhľad nového organa  

Nový nástroj je umiestnený pod oblúkom podvežia s priehľadom k západnému mozaikovému oknu. Organ sa stáva súčasťou diania v priestore. Bezprostredne pod ním sa začína slávnostný sprievod arcibiskupa, počas ktorého organ otvára slávnosť mohutným zvukom registra „Tuba Archiepiscopus“.      Prospekt organa je koncipovaný tak, že otvor v jeho strede umožňuje prenikanie svetla cez západné okno s farebnou vitrážou. Píšťalové polia sú čiastočne zdobené ružami, pripomínajúcimi zázrak sv. Alžbety, ktorá žila v Bratislave približne pred 800 rokmi. Vydala sa do Durínska a neskôr sa venovala chorým a opusteným ľuďom v nemeckom Marburgu, kde aj zomrela. Pri jej hrobe vyrástlo pútnické miesto, dnešný kostol sv. Alžbety. Nový organ pochádza práve z Marburgu – je to výnimočná zhoda okolností. Nech teda nesie meno sv. Alžbety a nech ho zdobia ruže, ktoré sú symbolom tejto svätice.  

Zvuková koncepcia  

Zvuková koncepcia je pre každý organový projekt veľmi dôležitá. Hlavný stroj a malý pedál dosahujú vďaka svojmu umiestneniu v prednej a strednej časti nástroja veľkolepý zvukový účinok v priestore chrámu. Nad nimi ležiaci vrchný stroj je vďaka bezprostrednej zvukovej reflexii klenby v priestore jasne počuteľný. Tu sú umiestnené aj exponované sólové organové registre. Žalúziový stroj sa nachádza na rozmedzí hlavnej lode a podvežia. Svojimi jemnými zvukovými odtieňmi pôsobí až mysticky. Pri zatvorenej žalúzii prichádza zvuk z diaľky, ako paralela svetla, prenikajúceho cez vitráž. Otvorený žalúziový stroj svojím mohutným zvukom majestátne dynamicky vygraduje tutti nástroja. Rozhodujúci význam má pedálový stroj. Je to mohutný základ monumentálneho nástroja. Je neviditeľne prítomný tak, ako voľné ukončenie organa v podveží, ktoré je zároveň jeho rezonátorom. Priestorovú dimenziu a rozpätie nástroja môže zásadne zväčšiť plánované rozšírenie organa o tzv. Fernwerk – vzdialený nástroj, umiestnený v sanktuáriu Katedrály, ktorý by slúžil zároveň aj ako samostatný chórový organ.

Gerald Woehl
majster organár

 

Habet sua fata organa

V histórii organárstva na Slovensku nachádzame organy, ktoré možno nazvať medzníkmi histórie kráľovského hudobného nástroja na našom území. Takým bol to napríklad Hummelov organ v Levoči z roku 1630, vtedy najväčší na území dnešného Slovenska. V roku 1864 postavil v Komárne prvý trojmanuálový organ u nás viedenský organár Karl Buckow. Prvý štvormanuálový nástroj vyrobila do Veľkého evanjelického chrámu v Bratislave firma Rieger v roku 1923. Po 2. svetovej vojne sa výroba organov v bývalom Československu sústredila do štátnych podnikov. Z továrne na organy Rieger-Kloss vzišiel v roku 1956 napríklad organ pre našu prvú koncertnú sieň – Slovenskú filharmóniu. Koncom 80. rokov dostal nový organ Slovenský rozhlas. Každý z týchto organov bol pre našu kultúru nesporne veľkým prínosom. Organ Geralda Woehla pre bratislavskú katedrálu je zatiaľ posledným osudovým medzníkom slovenskej organovej kultúry. Nie je to len preto, že je najväčším organom postaveným na Slovensku po roku 1989. Je zároveň aj prvým netovárenským organom svojej veľkosti v našej histórii vôbec a prvým organom porovnateľným s najvýznamnejšími európskymi katedrálnymi organmi. Organ bol vyrobený v majstrovskej dielni ako jedinečný originál najvyšších kvalít. Toto dielo vyrobil tím vynikajúcich odborníkov.

Viac ako v mnohých iných dielňach tu však dominoval prínos hlavného organárskeho majstra Geralda Woehla, ktorý odviedol tú najdôležitejšiu a nezastupiteľnú prácu. Vytvoril ideálnu konštrukciu pre umiestnenie v danom priestore, navrhol dispozíciu a menzúry píšťal. Do poslednej chvíle sám formoval zvukovú stránku organa a dohliadal na všetky práce. Gerald Woehl totiž nie je len organár, ktorý iba vyrába organy. Je to majster, ktorý musí navrhovať a vyrábať vzácne umelecké nástroje, pretože inak by bol hlboko nespokojný. Z toho vyplývajú aj jeho úžasná invencia, originalita a osobitosť každého jedného jeho diela. Habet sua fata organa. Aká bude budúcnosť nového organa bratislavskej katedrály? Bude znieť na Božiu slávu a sprevádzať spev veriacich pri liturgických sláveniach, ktorým bude dodávať skutočnú vznešenosť. Katedrálny organ bude znieť pre potešenie a povzbudenie nielen veriacich, ale pre všetkých, ktorí do tohto chrámu vstúpia, pre turistov a návštevníkov koncertov.

Pri bohoslužbách a koncertoch budú na ňom zaznievať diela slávnych organových skladateľov a možno sa jeho zvuk stane inšpiráciou k vytvoreniu nových organových kompozícií. Bolo pre mňa cťou, že som mohol byť pri začiatku toho úžasného projektu. Veľmi oceňujem skutočnosť, že mladá bratislavská arcidiecéza a jej arcibiskup Stanislav Zvolenský tento náročný projekt napriek neľahkým okolnostiam zrealizovali až do zdarného konca. Je mojou povinnosťou spomenúť však aj mená ľudí, bez ktorých by sa projekt nového organa s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nezačal. Je to dnes emeritný arcibiskup Ján Sokol, Peter Kučera, Vladimír Kiš a Tibor Hajdu. Som nesmierne rád, že vďaka poslednému z nich som mohol byť aj pri ukončení a odovzdaní tohto úžasného diela.
Stanislav Šurin
koordinátor stavby nového organa

„Inaugurácia nového organa v Katedrále sv. Martina je dôležitá kultúrna, no predovšetkým duchovná udalosť. Nový organ bude sprevádzať a v určitom zmysle aj umocňovať spev veriacich na chválu jediného Boha, obdiv, ktorý vyvoláva jeho bytie, vďaku za jeho milosrdenstvo a dobrotu.“
Mons. Stanislav Zvolenský
arcibiskup-metropolita  

X

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.

Aktualizované: 11. 05. 2020