Mucha Quartet

Juraj Tomka – 1. husle
Andrej Matis – 2. husle
Veronika Prokešová – viola
Pavol Mucha – violončelo

Nedávno ste sa vrátili z majstrovských kurzov a zo súťaže v Lugane, kde ste získali 3. miesto, od októbra plánujete študovať na viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst. Zdá sa, že kvarteto je vašou top prioritou.
JT: Postgraduálne štúdium u Johannesa Meissla, o ktoré sa uchádzame, bude pre nás jedným z najdôležitejších krokov vpred. Ide o dvojročné štúdium, na ktoré by sme neskôr chceli nadviazať štúdiom u Güntera Pichlera na Medzinárodnom inštitúte komornej hudby na Escuela Superior de Música Reina Sofia v Madride. Popritom ešte každý z nás pokračuje vo svojom sólovom vzdelávaní.
PM: Kvarteto je pre nás momentálne prioritou číslo jeden, kvôli ktorej sme boli ochotní vzdať sa aj našich predchádzajúcich pracovných záväzkov. V tomto smere nám práve kurzy v Reichenau a Schwarzenbergu pomohli pochopiť, že to, čo robíme, má zmysel. Dostali sme napríklad ďalšie pozvania na kurzy od Miguela da Silvu z Ysaÿe Quartet, Josefa Klusoňa z Pražák Quartet či Evgenie Epshteinovej z Aviv Quartet.
AM: Jednou z vecí, ktoré sme si z kurzov odniesli, bolo aj to, že sa musíme zlepšovať nielen ako kvarteto, ale aj individuálne – ako sólisti. Jedno ide ruka v ruke s druhým.
VP: Mali sme zrazu pocit, že „it works“! Naše domáce prostredie je voči tejto našej iniciatíve nastavené skôr negatívne, ale my sme si dobrovoľne vybrali ťažšiu cestu.

Kvarteto vzniklo v roku 2003 – dnes už pomaly píšete desaťročnú históriu. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?
JT: Začínali sme na bratislavskom konzervatóriu v triede Stanislava Muchu, Paľovho otca. V pôvodnom zložení sme hrali prvých päť rokov, kým sa v roku 2008 nevystriedal sekund. Potom prišla Veronika a od roku 2009 hráme stabilne v tejto zostave. Na VŠMU sme študovali u Jana Slávika a súkromne aj u Stanislava Muchu a Františka Töröka, takže sme v podstate „odchovancami“ Moyzesovho kvarteta. Zlomová bola Haydnova súťaž vo Viedni, ktorá nás motivovala ísť na posledné kurzy a prihlásiť sa aj na ďalšie štúdium. Stále viac si uvedomujeme, že sa potrebujeme posúvať ďalej, aj mimo Slovenska.
AM: Myslím, že do tohto roku vkladáme všetci veľa očakávaní, pretože je to prvýkrát, kedy sa chceme kvartetu venovať naozaj systematicky, pravidelne spolu cvičiť a vyhradiť si na to všetok svoj pracovný čas.

Vo vašom repertoári má výrazné zastúpenie slovenská hudba. Objednávate si diela aj u súčasných skladateľov?
PM: Nedávno sme premiérovali sláčikové kvarteto Jevgenija Iršaia, ktoré napísal pre nás, a v októbri budeme hrať v Dolnej Krupej Pietu Mirka Krajčiho vo verzii pre sláčikové kvarteto.
AM: To, že hráme súčasnú slovenskú hudbu, vyplýva prirodzene z celkovej hudobnej situácie u nás, pretože príležitosti pre hranie sa viac-menej viažu práve na túto sféru. Ale nijako sa tomu nebránime.
JT: Veľká zásluha patrí aj Vladovi Godárovi a občianskemu združeniu Albrechtina, vďaka ktorému sme si mohli zahrať aj (ne)známe skladby Alexandra Albrechta alebo ďalších, u nás málo hrávaných skladateľov ako Ernő Dohnányi alebo Hans Koessler.

Aký kľúč volíte, keď môžete ovplyvniť výber repertoáru?
VP: Väčšinou hráme to, čo sa nám práve páči, ale aj skladby, ktorými „musíme“ prejsť, napríklad povinný repertoár na súťažiach.
PM: Snažíme sa pritom vyberať si aj kvartetá náročnejšie na súhru, intonáciu, skrátka skladby, ktoré musí mať v repertoári každé dobré sláčikové kvarteto.
JT: Ťahá nás to ku klasicizmu, aj keď Haydnove a Mozartove kvartetá sú interpretačne veľmi náročné – je to priezračná hudba, v ktorej je všetko počuť. A samozrejme Dvořák, nemeckí romantickí skladatelia, z 20. storočia hlavne Prokofiev a Šostakovič. Ale v repertoári máme aj Ravela, Bartóka, Szymanowského a mnohých ďalších.

Je jasné, že na pódiu ste rovnocennými partnermi – máte však svojho „šéfa“ mimo pódia?
VP: V kvartete nemôže existovať jeden šéf, pretože kvarteto sú štyria sólisti. Neplatí tu princíp orchestra, kde je jeden vedúci hráč a ostatní ho poslúchajú. Snažíme sa byť rovnocenní, navzájom sa rešpektovať a hlavne medzi sebou komunikovať, pretože komunikácia je veľmi dôležitá.

Kde hráte najbližšie?
JT: Po súťaži v Lugane nás čaká nahrávanie niekoľkých skladieb súčasného amerického skladateľa Dona Walkera a koncerty v rámci Štúdia mladých v Slovenskom rozhlase, na Kubínskej hudobnej jeseni, v Dolnej Krupej, v bratislavskej Univerzitnej knižnici, na festivale Nová slovenská hudba v Slovenskom rozhlase, na Hudobnej jeseni v Banskej Bystrici...
VP: Zároveň pripravujeme interpretačné kurzy pre deti v spolupráci so ZUŠ Júliusa Kowalského, na ktoré sa už teraz tešíme.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.