Adriana Kučerová: "Každú pieseň považujem za najkrajšiu"

Známa slovenská operná speváčka nahrala spolu s klaviristom Robertom Pechancom pre vydavateľstvo Viva Musica! Records nové CD, ktoré je pokračovaním úspešnej série piesňových recitálov jej kolegov Pavla Bršlíka, Jany Kurucovej a Štefana Kocána. Vydanie albumu s úpravami slovenských ľudových piesní od Bélu Bartóka, Leoša Janáčka, Bohuslava Martinů a Eugena Suchoňa je naplánované na máj.

S Adrianou Kučerovou sme sa stretli v Bratislave v zamračené marcové dopoludnie. Do jednej z kaviarní v blízkosti centra pribehla pred nahrávaním, ktoré sa v tom čase už chýlilo k záveru, pôsobila uvoľnene a neskrývala radosť z nového projektu. „Ľudové pesničky som spievala odmalička, v podstate som na nich vyrastala. Keď sa potom na konzervatóriu alebo na VŠMU objavili ako povinná súčasť študijného repertoáru, veľmi som si to užívala. Väčšinu z nich som poznala, bol to pre mňa relax. Nápad nahrať tento album ma preto veľmi potešil. S Robertom Pechancom a Matejom Drličkom sme sa snažili vybrať menej známe skladby, ktoré v diskografii chýbajú. Šest národních písní jež zpívala Gabel Eva od Janáčka a Nové slovenské písně od Martinů tieto podmienky určite spĺňajú, ani na školách sa s nimi nemožno príliš často stretnúť. Väčšinou sa spievajú Novák a Trnavský. Takže sme trochu hľadali a dúfame, že výsledok poslucháčov poteší,“ hovorí speváčka.

Účasť na súťažiach Spievanky pod Poľanou v rodnej Hriňovej či v neďalekej Detve, na ktorých sa od základnej školy spolu so sestrou zúčastňovali, patrí u Adriany Kučerovej k príjemným spomienkam na detstvo. K spevu ju viedol otec, ktorý na hriňovských lazoch nahrával ľudové piesne, a z tých sa potom doma vyberalo. „Pamätám si verejné súťaže v kultúrnom dome v Hriňovej, odkiaľ sa dalo postúpiť do Detvy, spevákov sprevádzali ľudové hudby Ďatelinka, Hrončekovci, pre obidve mestečká to bola udalosť. Jedinou traumou bol kroj. Neznášala som, že som si ho musela obliecť, ako dieťa som to vnímala ako niečo nemoderné, no nejako som to prežila,“ smeje sa dnes speváčka, ktorá neznáša označenie operná diva.

Faktom však je, že svetové operné pódiá, vrátane tých najprestížnejších, boli doteraz centrom jej hudobného sveta, piesňovým recitálom sa venovala menej. „Niekedy je mi až ľúto, že som nemala viac času. Operná produkcia človeka pohltí na niekoľko mesiacov, potom sadá do lietadla a ponáhľa sa na ďalšiu. Na piesne je potrebné stíšenie, všetko je intímnejšie a odohráva sa len v dialógu s klavírom. Je to priestor na hľadanie, nachádzanie a objavovanie,“ vysvetľuje Adriana Kučerová. Medzinárodne známa slovenská umelkyňa bude vďaka nahrávke propagovať „domácu hudbu“ podobným spôsobom, ako to na CD Love Songs (Deutsche Grammophon 2000), kde sa nachádzajú aj dve z Nových slovenských písní Martinů (Povedz že mi, povedz a Mala som ja rukávce), no najmä na albume Songs My Mother Taught Me (Deutsche Grammophon 2008), ktoré konceptom projekt Adriany Kučerovej trochu pripomína, urobila Magdalena Kožená. Pamätám si na rozhovor, v ktorom mi svetoznáma česká speváčka povedala, že presvedčiť veľké vydavateľstvo na piesňový recitál nebolo jednoduché.

Viva Musica! Records bude mať pred sebou inú, no nemenej ľahkú úlohu: zabezpečiť pre nový titul medzinárodnú distribúciu. Jedným z diel na novom CD Adriany Kučerovej budú aj známe Bartókove Dedinské scény (1924). Piesne, ktoré skladateľ v diele na pomedzí piesňového cyklu a opernej scény použil, si zapísal v roku 1915 vo Zvolenskej župe. „Bartóka som si zamilovala už počas štúdia. Velebím ho za toto dielo, je prenádherné, patrí medzi moje najobľúbenejšie. Škoda, že podobných úprav slovenských ľudových piesní od neho nie je viac. Je skutočným pôžitkom spievať to,“ zmienila sa Kučerová o skladbe, ktorú možno nájsť aj na relatívne nedávnej nahrávke inej slovenskej speváčky – mezzosopranistky Evy Garajovej, ktorú na CD My Songs (ArcoDiva 2010) sprevádza Marian Lapšanský. V repertoári ju má aj Eva Šušková, ktorej aktuálna diskografia (projekty secret VOICE a secret VOICE electric) sa však skôr zameriava na súčasnú hudbu. Zriedkavejšie sa možno na nahrávkach stretnúť s Janáčkovými úpravami Šest národních písní jež zpívala Gabel Eva.

Použité nápevy sú výsledkom etnomuzikologických výskumov moravského skladateľa a jeho kolegov na Slovensku, o ktorých pre Hudobný život nedávno vo svojom seriáli zaujímavo písal Marián Minárik. Zaujímavosťou je, že pôvodné nahrávky spevu Evy Gabelovej (1887 – 1963) z roku 1909 sú dostupné ako súčasť publikácie Etnografického ústavu Českej akadémie vied nazvanej Vzaty do fonografu. „Janáček poňal svoje úpravy veľmi asketicky, necháva piesne plynúť v ich prirodzenej kráse bez predohier, dohier, vo všetkých slohách zachováva rovnaký sprievod, ktorý je invenčný, súčasne však veľmi decentný, dalo by sa povedať až minimalistický,“ charakterizuje Janáčkove piesne Adriana Kučerová, ktorá minulý rok stvárnila hlavnú úlohu v Príhodách líšky Bystroušky pod taktovkou Tomáša Netopila v Hamburgu.

Jednou z najväčších výziev pre speváka v tomto repertoári je miera štylizácie, ide síce o úpravy folklóru, no pôvodný melodický materiál ľudových piesní ostáva často takmer nezmenený. „Myslím si, že prílišná štylizovanosť tejto hudbe nepristane. Pri interpretácii sa preto snažím čo najviac zachovať vernosť ľudovej predlohe, ktorú prirodzene cítim a je mi blízka. Neviem, do akej miery sa mi to darí, niekedy mám strach, aby som vo výraze nebola až príliš naturálna,“ hovorí bezprostredne pôsobiaca umelkyňa a na tému interpretácie dopĺňa: „So Schumannom alebo Schubertom nie je možné toľko experimentovať. Mám pocit, že práca s ľudovými piesňami mi v porovnaní s klasickým piesňovým repertoárom poskytuje väčšiu voľnosť interpretačného stvárnenia, viac priestoru vložiť do tejto hudby vlastné emócie a životné skúsenosti.“

Na otázku, ktoré skladby sú jej najobľúbenejšie, menuje na prvom mieste Suchoňa, ktorý bude na albume zastúpený Piesňami z hôr a Kúcanskými piesňami, pohotovo zaspieva niekoľko krátkych úryvkov, no vzápätí prizná, že je pre ňu skutočne ťažké vybrať si. „Ľudové piesne vyvolávajú na tvári úsmev, vháňajú do očí slzy, človek pociťuje zvláštnu blaženosť, cíti sa akoby omámený hudbou. Každú pieseň považujem za najkrajšiu, hneď, ako ju dospievam, mám chuť začať znova,“ hovorí Adriana Kučerová a ospravedlňuje sa, že už musí bežať na nahrávanie. Okrem jej umenia sa poslucháči môžu tešiť aj na bonusový track, ktorým bude duet s Pavlom Bršlíkom v známej piesni Eugena Suchoňa Vyletel vták.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.