Si aktívny ako dirigent, ako klavirista spolupracuješ s mnohými opernými spevákmi, venuješ sa komornej hudbe, pedagogicky pôsobíš na FiF UK v Bratislave i na ZUŠ. Čo ti je pri obrovskom rozptyle tvojich profesijných činností najbližšie?
Mojou métou bolo vždy dirigovanie. Myslím si však, že všetky ostatné spomenuté činnosti, majú v mojom vývoji svoje miesto – či už samotné hranie, ktoré ma veľmi baví, alebo hudobnovedný rozmer, ktorý je pre dirigenta obohacujúci. Čo sa týka pedagogickej praxe, treba povedať, že sú to často praktické príčiny, ale na druhej strane som rád, keď vidím fungujúcu spätnú väzbu medzi učiteľom a študentmi. Všetky aktivity teda spolu súvisia, vzájomne sa dopĺňajú.
Čo považuješ pri dirigovaní za najťažšie?
Zrealizovať všetky technické i výrazové stránky diela tak, aby to bolo presvedčivé a jedinečné, jednoducho dobré. Ťažké je samotné zvládnutie partitúry. Vo svojej praxi sa snažím ovládať partitúru naspamäť, pretože zaoberať sa notami pri samotnom dirigovaní považujem za príliš zväzujúce.
Práca korepetítora je v procese prípravy opernej inscenácie nesmierne dôležitá, ale pre verejnosť zostáva de facto „za oponou“. Nie je to nespravodlivé?
Takto som nad tým ešte nerozmýšľal. Je to jednoducho tak, čo s tým narobíme? (Smiech.) Opera je v prvom rade o speve, preto nás to asi len sotva môže šokovať. (Smiech.) Bez spevákov by opera jednoducho nebola operou.
V Nemecku sa práca korepetítora nazýva musikalische Einstudierung. Bolo pre teba naštudovanie Tristana a Izoldy v Lipsku doteraz najnáročnejšou skúsenosťou?
Mal som veľký pocit zodpovednosti, pretože som celý, viac ako dvojtýždňový, študijný proces odohral sám. Pocit zodpovednosti mám síce vždy, ale predsa len je iné robiť Wagnera v Nemecku. Samotný titul je mimoriadne náročný – Tristan je kultovou partitúrou, je to dlhá opera a aj pre korepetítora predstavuje naozaj ťažké hranie. Speváci, s ktorými som inscenáciu pripravoval, boli repertoárovo špecializovaní, a keďže sa už s touto operou stretli, prišli výborne pripravení. Skúšky boli náročné, veľký dôraz sa kládol na réžiu, ktorá bola aj pre týchto skúsených spevákov nová a museli si ju naskúšať. Ale fungoval tam typický nemecký perfekcionizmus. Bola to naozaj výborná skúsenosť.
Korepetícia sa u nás neštuduje ako samostatný odbor. Znamená to, že nemá svoje špecifiká?
Má špecifiká a to, že sa tu neštuduje, je znakom krízy v budúcnosti, pretože mnohé veci sa korepetítori musia naučiť sami. Korepetítor nie je klasickým klaviristom, to býva pri tejto práci častokrát zväzujúce. Musí hrať podľa dirigenta a sledovať party sólistov. Ja som sa to učil počas školy, pretože opera ma veľmi bavila, hrám dobre z listu a výrazným impulzom bol pre mňa prof. Lenárd, ktorý odo mňa vyžadoval, aby som operné party nielen hral, ale i spieval. To bolo na začiatku takmer nepredstaviteľné, no potom sa človek dopracuje k tomu, že to ide a štúdium diela to veľmi uľahčuje.
Ako si sa dostal k hudbe?
Pamätám si, že som ako dieťa sledoval taliansky seriál o Verdim, potom som raz videl koncert s Hummelovou hudbou, s nejakým oktetom, a to ma fascinovalo. To boli prvé kontakty. Najsilnejší vplyv na mňa však mala Wagnerova hudba, ku ktorej som sa dostal náhodou. Doma sme mali nahrávku Tannhäusera, ktorého zvukové čaro ma úplne nadchlo a nadchýna doteraz. Na ZUŠ-ku som začal chodiť až keď som mal 10 rokov, nasledovalo gymnázium a potom konzervatórium, hoci vypísanú prihlášku na právo ešte doteraz uchovávam doma v „šuplíku“. (Smiech.)
Ovládaš päť svetových jazykov. Je to profesijná nevyhnutnosť alebo osobná záľuba?
Je to hlavne záľuba. (Smiech.) Rád čítam v cudzích jazykoch, zaujímajú ma, je to jeden z mojich koníčkov. A súvisí to aj s históriou, ktorá je takisto mojou veľkou vášňou.
Na čom momentálne pracuješ?
Mojím najbližším cieľom je dokončenie doktorandského štúdia. Mrzí ma, že bol zrušený Straussov Rosenkavalier v SND, pretože sme sa na túto produkciu už pripravovali. Na nedostatok práce sa ale určite nemôžem sťažovať a som v podstate spokojný, pretože robím to, čo som vždy chcel robiť.
Štúdiá: 1995–1999 Gymnázium Michalovce, 1999–2002 Konzervatórium v Košiciach (dirigovanie, klavír), 2002–2004 FiF UK v Bratislave (hudobná veda), 2002–2007 VŠMU v Bratislave (dirigovanie, O. Lenárd, P. Feranec), od 2008 doktorandské štúdium (FiF UK)
Štipendiá a kurzy: Landestheater Detmold (Nemecko) – korepetítor v inscenácii Andrea Chénier (2005), Internationale Sommerakademie Prag-Wien-Budapest, Baden bei Wien (2005), študijný pobyt na Universität Leipzig (2010–2011)
Spolupráca: Operné štúdio na VŠMU v Bratislave – korepetítor a asistent dirigenta (Orfeus a Eurydika, Die Kluge, Barbier zo Sevilly, Nápoj lásky, Čarovná flauta, Veselé paničky windsorské), od 2006 SND v Bratislave – asistent dirigenta a korepetítor (Ariadna na Naxe, Madama Butterfly, Lucrezia Borgia, Boris Godunov, Svätopluk, Faust), 2010 Národní divadlo v Brne – asistent dirigenta (Výlety pana Broučka), Oper Leipzig – korepetítor v obnovenom naštudovaní (Tristan a Izolda); spolupráca s dirigentmi: A. Kober, O. Lenárd, O. Dohnányi, S. Lano, J. Kyzlink a i., spolupráca so SOSR, ŠKO Žilina, so zbormi Echo, Spevácky zbor mesta Bratislavy, Cantus a i., spolupráca s poprednými domácimi a zahraničnými opernými sólistami; účasť na festivaloch Orfeus (Bratislava), Musica nova (Košice)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.