Zo strunových nástrojov sa deti väčšinou dostávajú k husliam. Prečo si sa rozhodla pre violu?
Ja som sa najskôr dostala k violončelu. (Smiech.) Moja mama je violončelistka a ja som už ako 4-ročná chcela hrať na violončele, ale keďže sa mame nechcelo nosiť namiesto jedného nástroja dva, prihlásila ma do ZUŠ-ky na husle. Mňa to však nebavilo, nechcelo sa mi chodiť na hodiny, až kým som v rámci školského orchestra neobjavila violu, do ktorej som sa úplne zamilovala a odvtedy som nechcela hrať na ničom inom. Mama ma najskôr odhovárala od muzikantskej dráhy, pretože vedela, aký je to ťažký chlebíček. No neskôr som na odporúčanie našej známej odišla študovať na konzervatórium do Českých Budějovíc, kde učila violu profesorka Larisa Koltsová z Moskvy a bola naozaj vynikajúca. Hoci to bolo pre mňa zo začiatku ťažké, dalo mi to naozaj veľa. Obrovskou výhodou boli napríklad ideálne podmienky na cvičenie, a pretože som tam bola viac-menej sama, mohla som všetok čas venovať len viole.
Momentálne si v piatom ročníku na VŠMU, kde sa venuješ aj komornému hraniu. Navyše, od októbra si členkou violovej sekcie Slovenskej filharmónie...
Mala som šťastie, že som dostala možnosť hrať s Muchovým kvartetom pod vedením doc. Slávika a Moyzesovho kvarteta. S kvartetom máme teraz dosť nabitý program; čaká nás niekoľko koncertov a takmer vždy hráme nové veci, často súčasné skladby, ktoré vidíme prvýkrát v živote a nie sú vždy jednoduché. Snažíme sa cvičiť čo najviac, aj keď pre moje pôsobenie vo filharmónii už nemám veľa voľného času. Je to však pre mňa dôležitá prax, v podstate tá najlepšia, nielen z hľadiska hrania v orchestri, ale aj preto, že sa vďaka štúdiu nových vecí môžem neustále zdokonaľovať.
Nedávno si absolvovala majstrovské kurzy pod vedením členov prestížneho Orchestra Mozart, ktorého umeleckým riaditeľom je Claudio Abbado. Čo ti to prinieslo?
Veľkou inšpiráciou bola pre mňa najmä nemecká violistka Simone Jandl, ktorá má za sebou napriek svojmu mladému veku pôsobenia v tých najlepších orchestroch. Ukázala mi úplne iný pohľad na veci, čo ma určite posunulo dopredu. Tak-
isto huslisti Giacomo Tesini alebo Francesco Senese, ktorí mi pomohli po technickej stránke. Myslím si, že človek by nemal prestať chodiť na kurzy ani po skončení školy, pretože stále sa má čo naučiť – a to aj od ľudí, ktorí sú možno rovnako starí ako on. Pritom to nemusia byť ani také zvučné mená ako Abbado. Dôležité je, že vás tí ľudia dokážu inšpirovať.
Si trémistka?
Podľa mňa je každý trémista. Ja mám takú zvláštnu trému, najmä keď hrám v orchestri. Keď hrám sólovo, mám zodpovednosť sama za seba a čo pokazím, to pokazím len sebe, zatiaľ čo v orchestri mám strach z toho, aby som napríklad „nevletela“ niekde do pauzy, skrátka, aby som to nepokazila ľuďom sediacim vedľa mňa. Trému sa ale snažím vnímať pozitívne, ako druh zodpovednosti voči sebe aj voči druhým.
Prečo vlastne existuje toľko vtipov o violistoch?
Ani neviem, asi si to musel niekto odniesť. (Smiech.) Možno to vzišlo z toho, že kedysi, keď huslista nebol dosť dobrý, prešiel radšej na violu, pretože tam sa skôr uživil. Ale toto už je podľa mňa dávno preč, pretože úroveň violistov veľmi stúpla. Často dokonca hrávajú ťažké husľové sonáty a hrajú ich výborne. U nás je dnes napríklad veľký nedostatok violistov, čo je pre mňa síce výhoda, ale na druhej strane to začína byť alarmujúce, pretože sa tento odbor začína z konzervatórií vytrácať. Chýbajú študenti, tým pádom chýbajú aj na vysokej škole, a preto sa stáva aj to, že na konkurzy do našich orchestrov nedávno neprišiel ani jeden violista...
V júni dokončíš školu – aké sú tvoje ďalšie plány?
S kvartetom pripravujeme niekoľko koncertov. Koncom októbra sme hrali s Moyzesovým kvartetom koncert v rámci komorného cyklu Slovenskej filharmónie venovaný tvorbe Mira Bázlika. Potom máme koncerty v Nitre a v Banskej Bystrici a zároveň sa pripravujeme na Haydnovu súťaž vo Viedni, na ktorú nás vybrali v predkole na základe zaslanej nahrávky. No a, samozrejme, chystám už aj svoj diplomový koncert, ktorý bude v apríli a na ktorom by som si chcela zahrať s Jurajom Tomkom Bruchov Dvojkoncert pre husle a violu.
Štúdiá: 2003–2007 Konzervatórium v Českých Budějoviciach (L. Koltsová), od 2007 VŠMU v Bratislave (J. Hošek, J. Slávik)
Majstrovské kurzy: štipendistka letných interpretačných kurzov v Grächene, Švajčiarsko (2005), Moyzesovo kvarteto, M. Ericsson, J. Frantz, W. Klos, Z. Čižmarovičová, Humilitas MasterClass pod
vedením členov Orchestra Mozart a Spira mirabilis (2011)
Súťaže: Medzinárodná interpretačná súťaž Čírenie talentov, Dolný Kubín – 3. miesto (2002), Súťaž študentov českých konzervatórií – 2. miesto (2005), Medzinárodná interpretačná súťaž Beethovenov Hradec – čestné uznanie (2008), Medzinárodná interpretačná súťaž J. Brahmsa, Pörtschach, Rakúsko (2010), Medzinárodná interpretačná súťaž Nadácie B. Martinů, Praha – 2. miesto (so súborom Muchovo kvarteto, 2010)
Spolupráca: sólistická spolupráca – Symfonický orchester VŠMU v Bratislave (2011), Komorné združenie Bratislava (2006, 2007), SKO B. Warchala (2008), Slovenská filharmónia; komorná spolupráca – od 2009 Muchovo kvarteto; orchestrálna spolupráca – Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Juhočeská komorná filharmónia, Orchester Juhočeského divadla, Bratislavskí sólisti, Academy Chamber Orchestra, Classic Chamber Orchestra, Philharmonie der Nationen, Slovenská filharmónia
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.