Pavol Kubáň, barytón

1989)

Ako si začínal so spevom?
Spieval som v podstate odmala, ale nikdy by mi nenapadlo, že sa spevu budem venovať profesionálne. Sníval som o vlastnej rockovej kapele a koncertoch na vypredaných štadiónoch. Pôvodne som chcel ísť na gymnázium, ale nakoniec som išiel vyskúšať prijímacie skúšky na Konzervatórium v Bratislave, kde ma prijali. Priznám sa, že som sa prvé dva roky o operu príliš nezaujímal, nechodil som do divadla, nezaujímal sa o repertoár. Zlom prišiel až v 3. ročníku, kedy som počul na nahrávke spievať barytonistu Dmitrija Hvorostovského a to ma úplne dostalo. Snažil som sa ho napodobňovať a išlo mi to. Hneď nato som sa zúčastnil na dvoch speváckych súťažiach v Žiline a vo Vrábľoch a začal sa spevu venovať naplno.  

Odvtedy si absolvoval viacero domácich i zahraničných súťaží. V Trnave si minulý rok získal niekoľko prestížnych ocenení. Považuješ to zatiaľ za svoj najväčší úspech?
Určite. Úspech v Trnave bol pre mňa skutočným umeleckým štartom, vďaka ktorému som sa možno dostal trochu viac do povedomia. Pred súťažou som si hovoril, že keď nič iné, možno by som mohol dostať aspoň cenu ako najmladší účastník. Nakoniec sa mi podarilo uspieť i v konkurencii starších a skúsenejších kolegov. Okrem 1. ceny a ďalších ocenení som získal viacero zaujímavých ponúk; mal som napríklad možnosť vycestovať do Francúzska, Talianska a tiež na iné medzinárodné súťaže. Viaceré z nich som sa ale rozhodol odmietnuť, nakoľko som ešte mladý a mohlo by to znamenať riziko pre môj hlas. Vďaka Trnave som sa však zúčastnil na speváckych súťažiach v USA a Kanade, ktoré boli pre mňa výbornými skúsenosťami. Tiež som získal Cenu riaditeľa Opery SND, ktorá zatiaľ nebola zrealizovaná...

V Montreale si uspel na súťaži zameranej na slovensko-český repertoár. Inklinuješ viacej k  „slovanskej“ hudbe?
Nepovedal by som. Keďže však prišla ponuka ísť na veľkú medzinárodnú súťaž do USA, rád som ju využil. Bola to skvelá skúsenosť. Dostal som sa do finále medzi sedem laureátov, v kategórii mužov do 35 rokov som skončil prvý, v celkovom poradí som bol štvrtý; predo mnou boli tri speváčky.

Minulý rok si sa tiež úspešne predstavil na amerických pódiách...
Po absolventskom koncerte na konzervatóriu sa mi naskytla možnosť vycestovať do USA na dvojtýždňové turné. Koncertovali sme vo Washingtone, New Yorku, Annapolise, Baltimore... V Kingstone ma počula organizátorka tamojších letných kurzov a navrhla mi zúčastniť sa na nich. Musím však povedať, že mi je bližší európsky štýl spievania i výučby, hoci Američania aj tak väčšinu preberajú od nás. Nie nadarmo sa hovorí, že máme doma silnú spevácku školu.

Inklinuješ k nejakej hudbe viac než k inej?
Aj keď mám zatiaľ skúsenosti najmä z koncertného spievania, určite ma to viac ťahá na javisko. Keby som však teraz povedal, že spievam rád Verdiho, bola by to asi hlúposť, pretože mám 20 rokov a spievať Verdiho v takom veku by asi nebolo vhodné. Veľmi rád však spievam Mozarta a ranoromantickú školu, časom by som sa určite chcel dopracovať k Verdimu a samozrejme k Puccinimu a verizmu. Ak by som si mal vybrať z postáv, určite by to bol Rigoletto – fascinuje ma nielen hudba, ale najmä charakter tejto postavy. Verdi je „kompaktný“ skladateľ, takže tých dobrých postáv je v jeho operách určite viac. Na začiatok by mi však úplne stačil Mozartov Don Giovanni alebo Čajkovského Onegin.

Spomínal si ruského barytonistu Dmitrija Hvorostovského. Ktorí speváci patria medzi tvoje súčasné vzory?
Veľmi ma inšpiruje moja profesorka spevu pani Dagmar Bezačinská, ktorá je nielen úžasnou speváčkou, ale i úžasným človekom. Zo svetových hviezd je to najmä staršia generácia spevákov ako Renato Bruson, Sherrill Milnes, Thomas Hampson alebo vynikajúci ruský barytonista Vladimir Chernov. Je ich mnoho, nespomeniem si na všetky mená. A možno by som to nemal hovoriť, ale doma viac počúvam tenoristov. (Smiech.)

Čo ťa čaká v najbližšej budúcnosti?
Popri škole sa mi zatiaľ celkom darí zvládať koncertný kalendár. V marci pripravujem sólový recitál v Bratislave, potom odchádzam na dva týždne do Rakúska, kde budeme pripravovať Hummelovo oratórium Prechod cez Červené more. V máji ho uvedieme i v Bratislave. Ešte predtým v apríli sa chystám na súťaž Ferruccia Tagliaviniho v Grazi. Čo bude ďalej, uvidíme...

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.