Na Slovensku sa ako súčasť ISCM World New Music Days rozbieha edukatívny projekt Veni Academy, ktorý sa má stať novou celoslovenskou platformou pre uvádzanie súčasnej hudby. O projekte rozprávajú jeho iniciátori skladateľ, pedagóg Daniel Matej a skladateľ, dirigent Marián Lejava. VŠMU, Bratislava
Na Slovensku sa rozbieha projekt Veni Academy, ktorý organizuje Slovenská sekcia Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). Kto je iniciátorom?
Daniel Matej: Základná idea vznikala paralelne v hlavách rôznych ľudí. Prvý s ňou prišiel Marián Lejava, ale prehovorili sme aj s Ivanom Šillerom a neskôr sme už koncept rozpracovávali v trojici. Po 20 rokoch existencie VENI ensemble vznikla potreba túto platformu súčasnej hudby rozšíriť, začať rozmýšľať o výchove publika, spoluhráčov i o investícii do vzdelania mladšej generácie. Konkrétny projekt vznikol v súvislosti s kandidatúrou Slovenska na usporiadanie ISCM World New Music Days (ISCM WNMD) v roku 2013. Podmienky na realizáciu festivalu pripravuje predseda Slovenskej sekcie ISCM I. Šiller, ktorý za hlavný dôvod usporiadania ISCM WNMD považuje cieľ zmeniť prostredie pre existenciu súčasnej hudby u nás. V tomto kontexte sa začala rodiť i myšlienka Veni Academy. Myslím, že by mohlo ísť o projekt s reálnou šancou prispieť k zlepšeniu situácie.
Veni Academy, to sú členovia VENI ensemble, ktorí budú viesť workshopy, semináre a kurzy?
Marián Lejava: Pri vzniku idey ma inšpirovali aktivity zahraničných súborov. Ensemble Intercontemporain či Ensemble Modern majú s podobným modelom viacročné skúsenosti. Podujatia, ktoré sa väčšinou konajú v lete, majú v názve „Academy“ a názov súboru. Otvárajú priestor pre mladých interpretov, skladateľov i dirigentov, ktorí si môžu rozšíriť poznatky a získať skúsenosti v oblasti súčasnej hudby. Súbory tiež takto hľadajú nové talenty a mnoho absolventov sa do nich neskôr začlení. Chceme vytvoriť podobný projekt, pretože teraz je nevyhnutné „podchytiť“ mladú generáciu. Počet záujemcov o súčasnú hudbu sa totiž neustále zvyšuje.
D. M.: Slovensko je samostatné relatívne krátko. Naša generácia absovovala 20 „priekopníckych“ rokov. „Pionieri“ v novej krajine pripravia pôdu, no potom musí prísť infraštruktúra, inak nedôjde k „osídleniu“. Uvedomil som si, že musíme začať používať iné stratégie – nie „pionierske“, ale „budovateľské“. Platforma existuje, treba ju inštitucionálne podchytiť.
M. L.: Platformou je „VENI“, z toho musíme ťažiť, treba pomaly začať napĺňať obsah slova „ensemble“. Veni Academy je práve napĺňaním obsahu slova súbor. Spomínané európske súbory vznikli so stabilnou členskou základňou, ktorá fungovala minimálne 10 rokov. Po istom období začala „revitalizácia“ prizvaním nových, mladších členov. Pre nás je však najdôležitejšie, aby táto platforma mala aj edukačný rozmer.
Aká je vízia a aké sú najbližšie projekty?
D. M.: Pripravujeme niekoľko podujatí na podporu realizácie ISCM WNMD 2013, ktorého hlavná časť bude v Košiciach. V decembri sme tam zorganizovali týždeň podujatí zameraných na súčasnú hudbu. Ku garantom sa zaradili aj členovia VENI ensemble – okrem mňa a Mariána napríklad Braňo Dugovič, z mladších Milan Osadský a Fero Király. Základná idea projektu je jednoduchá: vybraní ľudia z okruhu VENI ensemble budú garantmi seminárov a kurzov. Teraz preferujeme interpretačné kurzy, neskôr plánujeme i aktivity pre dirigentov a skladateľov. Sme v kontakte so žilinským a košickým konzervatóriom, žilinskou univerzitou – chceme hovoriť so študentmi. Keďže podobný projekt už niekoľko rokov rozvíjam na VŠMU, rád by som zapojil i mojich bývalých a súčasných žiakov.
Máme víziu repertoáru tzv. otvorených partitúr. Výhodou je, že ich môže hrať ľubovoľný počet interpretov. Tento rok určite uvedieme Rileyho skladbu In C, ktorá vždy funguje ako „iniciačný“ moment. Je atraktívna, zároveň dáva priestor na vytvorenie pocitu ansámblovej hry, čo je veľmi dôležité. V druhej fáze zamýšľame s prihlásenými študentmi skúšať a cvičiť v Košiciach počas plánovaného festivalu a na tomto podujatí ako ansámbel vystúpiť. Veľkým cieľom je, aby sa v priebehu troch rokov sformoval veľký súbor spojením starších členov VENI ensemblu s novými z radov študentov. Mohlo by to byť jedno z hlavných telies na ISCM WNMD 2013. Dôležité však je, aby VENI ensemble nezanikol a nerozpustil sa vo Veni Academy, ale aby to boli paralelné, nezávislé aktivity.
Aké aktivity predchádzali Veni Academy?
D. M.: Na VŠMU rozvíjam podobný projekt v rámci Štúdia repertoáru 20. storočia. Mám niekoľko bývalých študentov, ktorí už vo VENI hrávajú, napr. Fero Király, Rudo Patrnčiak, Irena Morisáková alebo Veronika Prokešová. V roku 2004, keď sme sa stali docentmi, založili sme súbor – Boris Lenko, Jano Slávik a ja. Nazvali sme ho docEND a ideou bolo (okrem jemného ironického podtónu) združiť kolegov angažovaných v súčasnej hudbe a vytvoriť vlastnú sériu podujatí na pôde VŠMU, ísť študentom príkladom. Keď uvidia, že ich učiteľ hrá koncert a nebodaj ich to zaujme... Presne to sa aj stalo. Pamätám si, ako Braňo Dugovič prišiel po koncerte docEND za nami a povedal, že to bolo úžasné a na VŠMU nič podobné nezažil. Nastala teda interakcia – študenti si odrazu uvedomili, že ich učitelia robia takúto hudbu nie ako „kšeft“ s otrávenou tvárou, ale s radosťou. Keď som neskôr začal učiť štúdium repertoáru, znova vznikol súbor.
Na ročníkovom koncerte sme sa nazvali studEND.doc, pretože som mal ideu, aby docenti hrali so študentmi. To sa podarilo v roku 2005, na koncerte hralo asi 16 hudobníkov: o. i. Eugen Prochác, Boris Lenko, Ronald Šebesta a ja. Odvtedy sa snažím každý rok urobiť pod týmto názvom minimálne koncert. O prepojenie edukácie s praxou sa usilujem už dlho, Veni Academy je ďalším rozvíjaním tejto idey. Spočiatku som chcel, aby Veni Academy bolo rozšírením studEND.doc. Neskôr sa mi však zdalo lepšie, aby Veni Academy bola platformou s celoslovenskou pôsobnosťou, z ktorej môže vzniknúť ďalší súbor.
Boli nejaké aktivity aj mimo VŠMU?
D. M.: Silu myšlienky zapájať mladých ľudí do spolupráce som si uvedomil aj keď som bol prvýkrát na koncerte projektu Musica falsa et ficta Mira Tótha s konzervatoristami. Niekto iný dostal podobný nápad a venuje sa o generáciu mladším hudobníkom. Takéto aktivity vnímam ako synergiu, ktorú treba využiť a prepojiť.
Je Veni Academy aj pre nehudobníkov?
D. M.: Mieczysłav Tomaszewski povedal, že hudba je kompletná vtedy, ak prejde všetkými štyrmi fázami: interpretáciou, percepciou a recepciou. Hudobná kultúra bude fungovať iba ak sa všetky tieto vrstvy spoja. Nebohý profesor Beneš hovorieval, že na Slovensku chýba slovo o hudbe. To je pravda: muzikológia, spisba o hudbe takmer úplne vymizli, nepíšu sa knihy, kritiky. Treba osloviť všetky vrstvy umenotvorného procesu – publikum, interpretov i tvorcov. Zároveň ovplyvniť i ľudí, ktorí by mali o hudbe písať. V rokoch 1999–2001 sme robili projekt s názvom OPEN (neskôr Otvorené vnímanie) bol zameraný viac na laické publikum. Teraz nám ide viac o interpretov a profesionálne publikum.
Verím však, že keď sa mladí ľudia nechajú zapojiť do umenotvorných aktivít a zmenia sa podmienky pre existenciu súčasnej hudby, skôr či neskôr budeme musieť urobiť krok k laickému publiku. Už to však nebudú „pionieri“, ktorí hrajú podivnú hudbu. Ak naše aktivity získajú normálnu infraštruktúru a stanú sa „bežnou súčasťou“ kultúrneho života, publikum si uvedomí, že nejde o pár jednotlivcov, ale o celú generáciu, ktorá sa chce venovať hudbe, aká sa u nás bežne nehrá.
A pre hudobníkov, ktorí doteraz nemali skúsenosť so súčasnou hudbou?
M. L.: Už dva roky vediem na VŠMU operné štúdio, každoročne pripravíme niekoľko predstavení, vyvrcholením je kompletné uvedenie opery. Začínal som ešte počas štúdií, neskôr ako asistent, takže v opernom štúdiu pôsobím už viac než 5 rokov. No až minulý rok som zachytil prvý pozitívny signál od študentov vtedajšieho 2. ročníka, ktorí dali najavo túžbu niečo spoluvytvárať. Vznikol veľmi dobrý realizačný tím, študenti sa perfektne zapájali a boli doslova smutní z toho, že sme pripravili len 3 predstavenia. Je to pre mňa signál, že chuť pracovať, chuť vytvárať projekty je aj mimo súčasnej hudby. Vo VENI ensemble to zažívame podobne. Mladí prejavujú záujem s nami hrať, mnohí už účinkovali na koncertoch, napr. na jubilejnom koncerte hralo 35 ľudí – z toho minimálne 10 študentov. Mladí ľudia za nami chodia a pýtajú sa, kedy bude ďalšia akcia. Ide o signál, že mladí potrebujú priestor, kde by sa mohli realizovať. A my ten priestor vytvárame.
D. M.: Práve toto je zmena. Cítim, že na študentov mám vplyv aj v rámci vyučovania Dejín hudby 20. storočia. Prvé roky sa smiali, čudovali. Teraz sa to mení. Z roka na rok pribúda počet študentov, ktorí počúvajú so záujmom. Iniciatívne si sťahujú z internetu hudbu, chcú aktívne hrať. Kedysi sme museli ľudí oslovovať, doprosovať sa, keď sme potrebovali hudobníkov. Teraz naopak chodia za nami, či by vo VENI nemohli hrať. Je to úžasný posun v myslení. Mení sa klíma, k čomu prispieva viacero súbežných aktivít – napr. aj už spomenuté aktivity Mira Tótha alebo Ivana Šillera. Vyrastá nová generácia s vedomím, že ak chcú zmysluplne prežiť v tejto spoločnosti ako hudobníci, nemôžu pasívne sedieť na stoličke orchestrálneho hráča, ale musia byť iniciatívni. Situácia sa mení v Bratislave a teraz sa pokúšame zachytiť aj generáciu mladých ľudí mimo nej.
M. L.: Zjavná je zmena myslenia, zmena postoja, prenesenie zodpovednosti na vlastné aktivity. S radosťou sledujem, ako si mladí ľudia samostatne vymýšľajú projekty, zakladajú súbory... Som príjemne prekvapený, že na množstve diplomových koncertov absolventov speváckeho oddelenia VŠMU študenti vyhľadávajú diela súčasnej hudby, začleňujú ich do programov, čo pred 10 rokmi neexistovalo. Poznám interpretov, ktorí sa už venujú súčasnej hudbe, napr. i Helga Varga-Bachová či Eva Šušková, ale prekvapilo ma aj množstvo ďalších spevákov, o ktorých by som pred piatimi rokmi nepredpokladal, že na diplomový koncert zaradia skladbu hoci aj klasikov hudby 20. storočia.
Takže do projektu vkladáte veľké nádeje...
M. L.: Projekt Veni Academy je navrhnutý tak, aby sme citlivo pristupovali k mladým ľuďom. Pracovne sme ho nazvali „ochutnávkou“ pre nových záujemcov o novú hudbu. Prezentujeme im naše aktivity a prizývame študentov, ktorí sa tejto hudbe venujú s nami. Uvidia tak, že aj ich rovesníci hrávajú túto hudbu a hrajú ju s radosťou.
D. M.: Exempla trahunt – príklady priťahujú. To je v pedagogike veľmi dôležité. Získa sa istý okruh záujemcov, no potom je dôležité do týchto študentov investovať, aby nastala multiplikácia. Aby oni pritiahli ďalších študentov. Verím, že v Žiline či Košiciach budeme úspešní len vtedy, ak na scéne uvidia ľudí, ktorí sú do novej hudby „zažratí“. Interakcia a vzbudenie záujmu u mladých nastane len vtedy, ak si uvedomia, že na scéne nie sú len nejakí štyria „blázni“, ktorí toto robia 20 rokov, ale že už pár rokov s nimi hrajú aj (ich) študenti. Myslím si, že je dôležité, aby multiplikácia idey prešla rôznymi úrovňami záujmu. Aby ľudia, ktorí stáli na začiatku, iniciovali ďalších, a tí zasa ďalších a tak ďalej. Toto je základná myšlienka znásobovania – postupná zmena cez rôzne generácie a rôzne vzdelávacie stupne, skrývajúca sa aj za VENI ACADEMY.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.