Šostakovičovský cyklus, ktorý pripravil festival Konvergencie v spolupráci s RTVS-Rádiom Devín, navštívilo v Bratislave počas štyroch dní vyše 2000 poslucháčov. Okrem kompletu Šostakovičových sláčikových kvartet zaznelo aj 2. klavírne trio a Klavírne kvinteto tohto skladateľa, v ktorom spolu so slovenskými umelcami a ukrajinskou klaviristkou Natašou Kudritskou účinkoval aj prvý huslista Brodsky Quartet Daniel Rowland.
Brodsky Quartet nahrá v marci v Amsterdame všetky Šostakovičove kvartetá už po druhýkrát. Na trhu je v súčasnosti dostupných viacero kompletov: od historických nahrávok Beethovenovho kvarteta po Emerson String Quartet alebo Fitzwilliam String Quartet. Prečo návrat k týmto dielam?
Na dnes už slávnej nahrávke, ktorá vznikla pred 25 rokmi v berlínskych štúdiách spoločnosti Teldec, som neúčinkoval. Členom Brodsky Quartet som sa stal len pred deviatimi rokmi. Milujem ruskú hudbu a Šostakoviča obzvlášť. Jeho kvartetá hrávame často, ako kompletný cyklus sme ich uviedli najmenej desaťkrát. Začiatkom marca nahráme komplet live vo vynikajúcej akustike amsterdamského Muziekgebouw pre vydavateľstvo Chandos. Živá nahrávka si od interpretov vyžaduje výnimočnú koncentráciu a oddanosť hudbe, prináša však so sebou tiež vzrušujúce riziko a intenzívne emócie.
Amsterdam a Bratislava sú v roku 2016 vaše jediné zastávky na ceste s kompletom Šostakovičových kvartet.
Možnosť vystúpiť v Bratislave, ktorá prišla aj vďaka môjmu priateľstvu s Jozefom Luptákom, nás všetkých veľmi teší. V Bratislave som po prvýkrát vystupoval ešte ako mladý huslista niekedy koncom 90. rokov s vtedy slávnym Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala a rád sa do tohto mesta vraciam.
Poznávacím znamením Brodsky Quartet je, že často hráva postojačky...
Sláčikári stoja, keď účinkujú ako sólisti, stoja aj pri komorných recitáloch, pre hráčov to teda nie je nič neobvyklé. Pri uvádzaní Šostakovičových kvartet sa hudobníci hrajúci postojačky môžu cítiť uvoľnenejšie a viac ako „sólisti“. V prípade tejto „extrémnej“, mimoriadne individuálnej, intenzívnej, emocionálnej, niekedy dokonca až teatrálnej hudby môže byť takéto hranie výhodou.
V tomto roku si pripomíname 110. výročie narodenie skladateľa. Ako vnímate Šostakovičove kvartetá v tomto kontexte?
Tieto diela ostávajú stále nesmierne silné vďaka svojim kontrastom. Viaceré časti prinášajú intímne a krehké výpovede, celkovo však ide o hudbu veľkých emócií. Šostakovič skomponoval Dvadsaťštyri prelúdií a fúg pre klavír vo všetkých tóninách a rovnaký plán mal aj s kvartetami. Napriek tomu, že ich napokon stihol napísať „len“ pätnásť, cyklus pôsobí kompaktným a uzavretým dojmom. Prvé kvarteto je dielom čerstvého otca, v hudbe cítiť optimizmus a nádej, pätnáste je neuveriteľne temnou skladbou, pripomínajúcou rekviem. Je to hudba starého muža, ktorý – „hľadiac smrti do očí“ – reflektuje vlastný život. Cesta od prvého po posledné kvarteto je pre hudobníkov i pre poslucháčov výnimočnou skúsenosťou. Absolvoval som množstvo koncertov, no uvedenie všetkých Šostakovičových kvartet a intenzívny kontakt s publikom reagujúcim na skladateľovu hudbu, je pre mňa stále zdrojom veľmi silných zážitkov.
Šostakovič skomponoval prvé kvarteto ako 32-ročný, v tom čase už mal za sebou Stalinov atak v podobe článku Chaos namiesto hudby a päť symfónií. Čo pre neho podľa vás kvartetá znamenali?
Vieme, že jeho symfónie mali problémy s cenzúrou a pravdepodobne cítil, že svoje pocity môže vyjadriť intímnejším spôsobom prostredníctvom hudby pre sláčikové kvarteto. Ôsme kvarteto nazval svojím epitafom, predchádzajúce venoval manželke Nine, ktorá zomrela veľmi mladá, a nasledujúce svojej ďalšej manželke Irine, ktorá stále žije. Jedenáste až štrnáste kvarteto sú dedikované hráčom Beethovenovho kvarteta, ide teda o veľmi osobné skladby.
Zmenila váš pohľad na Šostakoviča Volkovova kniha Svedectvo?
Čítal som ju ešte ako študent. V prípade Volkova som si nie vždy celkom istý, či ide naozaj o Šostakovičove slová. Táto kniha je totiž spojená s množstvom otáznikov. Čítal som aj memoáre Šostakovičovej dcéry, veľmi prínosná je tiež biografia Elisabeth Wilsonovej. Prostredníctvom týchto svedectiev spoznávame človeka, ktorý na svoje okolie pôsobil veľmi plachým dojmom, bol zraniteľný a nervózny, a to až do tej miery, že niekedy mohol sotva rozprávať. Mal rád samotu, no medzi blízkymi priateľmi dokázal prejavovať takmer klaunovský zmysel pre humor. Nebol heroickou osobnosťou typu Solženicyna či Rostropoviča, ktorí sa proti režimu stavali verejne. Šostakovičov protest bol privátnejší. Počuť ho aj v jeho kvartetách.
Autor je redaktorom Denníka N.
Daniel ROWLAND (husle, NL/UK) – popredný holandsko-anglický huslista, žiak Viktora Libermana a Igora Oistracha, má za sebou spoluprácu s osobnosťami ako H. Krebbers, I. Gitlis, P. Leschenko, H. Holliger, D. Upshaw, M. Nisinman, ale tiež Elvis Costello. Je známy ako charizmatický sólista, komorný hráč a umelecký vedúci. Debutoval Čajkovského Husľovým koncertom v amsterdamskom Concertgebouw, účinkoval v koncertných sálach ako Carnegie Hall (New York), Royal Albert Hall (Londýn) alebo Gulbenkian (Lisabon). Je vášnivým propagátorom súčasnej hudby, držiteľom Ceny Brahmsovej spoločnosti (Baden-Baden) a častým hosťom prestížnych festivalov komornej hudby v Kuhmo (Fínsko), Stellenbosch (Juhoafrická republika), Risor (Nórsko), Sonoro (Rumunsko), Osnabrück (Nemecko), Oxford (UK), Chicago či Rio de Janeiro. The Stift International Music Festival (Holandsko), ktorého je zakladateľom a umeleckým riaditeľom, má za sebou už 10 ročníkov. V júli 2007 sa stal prvým huslistom Brodsky String Quartet. Od roku 2012 pôsobí v súbore London Conchord Ensemble. D. Rowland je profesorom husľovej hry na Royal College of Music v Londýne, učí na majstrovských kurzoch po celom svete. Je hosťujúcim koncertným majstrom Symfonického orchestra BBC (BBCSO), Škótskeho komorného orchestra a Mahlerovho komorného orchestra. Hrá na nástroji z dielne cremonského majstra Lorenza Storioniho z roku 1776. (www.danielrowland.com)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.