Jakub Čižmarovič (1985), klavír

Pochádzate zo známej hudobníckej rodiny. Prečo ako syn vynikajúceho huslistu nehráte na husliach?
(Smiech.) Každý človek má na svete dvoch rodičov a moja matka je vynikajúca klaviristka, takže, ako sa hovorí: „Jablko predsa len nepadlo až tak ďaleko od stromu.“ U nás bolo hudby ozaj dosť. Keď mama cvičila, hrával som sa pod klavírom s legom. Spievať som vraj nevedel, tak sa rodičia rozhodli „netýrať“ ma zbytočne už od útleho detstva. Mal som asi 8 a pol roka, keď som začal s husľami, ale veľký úspech to nebol. Priznávam, že to bolo asi i mojou typickou „nedočkavosťou“, no začiatky na husliach sú naozaj veľmi frustrujúce. A keďže som aj dosť pohodlný človek, tak mi nesmierne vadilo, že som pri cvičení musel stáť. S klavírom som začal asi po pol roku a od začiatku som ho mal nadovšetko rád. Učila ma mama, ktorá je dodnes mojím najväčším kritikom.

Sprevádzali vás mnohé popredné orchestre. Na ktorý koncert spomínate najradšej?
Hral som už naozaj s výbornými orchestrami i dirigentmi, no najvýnimočnejší zážitok mám zatiaľ z USA. Tam je trochu iná prax ako v Európe. Tu máte na koncert väčšinou jednu skúšku a generálku. To, čo som zažil s Chicago Symphony Orchestra, bolo pre mňa unikátom. Hral som s nimi dva Mozartove koncerty – prvá skúška bola vlastne aj generálkou a to 3 hodiny pred koncertom! Najviac ma fascinovalo, že na tej generálke sme prehrali všetko len raz a pripomienky dirigenta boli typu: „V takte tom a tom prosím to a to.“ Otočila sa strana a išla ďalšia časť. A na koncerte bolo všetko tak, ako má byť. Je to fenomenálny orchester.

Aký kľúč volíte pri výbere repertoáru?
Vlastný vkus! (Smiech.) Samozrejme, že výber repertoáru podlieha i ponukám, hlavne čo sa týka klavírnych koncertov. Doteraz som mal to šťastie, že sa snúbili s mojím vkusom. V prípade recitálu mám rád, keď má program určitú líniu, keď môžem hrať skladby, o ktorých si myslím, že sú výborné. Je vždy zaujímavé, keď v programe zaznie aj niečo, čo nepatrí do tzv. štandardného repertoáru. Napríklad skladby málo hrávané alebo neprávom zabudnuté. Pred časom som tak zaradil do svojho recitálu v Essenskej filharmónii medzi Alkanom a Decauxom i Suchoňove Metamorfózy. Dramaturg bol zo Suchoňa tak nadšený, že ho zhodnotil ako „objav sezóny“.

Je vašou ambíciou pravidelné nahrávanie?
Samozrejme, je to veľmi kreatívna práca. Iná ako na koncerte. Maliar vidí svoj obraz a cizeluje detaily, až pokiaľ ho sám uzná za dobrý. Takisto je to pri nahrávke. Možnosť „vypočuť si“ a bezprostredne na to i „vylepšiť“ je privilégiom, ktoré na koncerte nemáte. Keď som nahrával svoj debutový album pre BMG, mal som vynikajúceho zvukového technika i režiséra a veľmi rád na to spomínam.

Už dnes ste skúseným koncertným umelcom. Máte ambíciu odovzdávať získané skúsenosti aj ako pedagóg?
Mám síce za sebou už mnoho koncertov, ale o skúsenom koncertnom umelcovi sa dá hovoriť až po dosiahnutí určitého veku. Každý koncert je svojím spôsobom individuálny, stojí veľa energie a vyžaduje plnú koncentráciu. Určite by som chcel neskôr aj učiť. Pedagogický proces je nanajvýš kreatívna záležitosť a vie byť obohacujúci nielen pre žiaka, ale často aj pre učiteľa.

Aké sú vaše najbližšie plány?
Momentálne mám veľa práce: okrem toho, že končím štúdium, čaká ma Rachmaninovov 3. koncert. Dva dni nato letím do Južnej Kórey na 12-dňové turné a následne hrám so Sinfonia Varsovia Čajkovského Koncert b mol. V lete sa chystám na kurzy k Dimitrovi Bashkirovovi a Robertovi Levinovi.

Kedy opäť zavítate na Slovensko?
S najväčšou pravdepodobnosťou v októbri. Tam ma pre zmenu čaká Rachmaninovov 2. koncert so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, na čo sa samozrejme opäť veľmi teším.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.