Nórska huslistka Eldbjørg Hemsing, ktorá bola hlavným hosťom projektu Nørwegian Days na VŠMU, je napriek mladému veku (26) jednou z najvýznamnejších predstaviteliek škandinávskeho interpretačného umenia. Okrem koncertov sa predstavila aj v rámci workshopu o hardangerských husliach, legendárnom ľudovom nástroji s pridanými rezonančnými strunami, ktorý je dodnes zdrojom inšpirácie nórskych skladateľov. O ňom, nórskej hudbe a interpretácii sme sa s umelkyňou porozprávali počas jej pobytu v Bratislave.
Váš životopis sa začína ako rozprávka. Ako malé dievčatko vás predstavili nórskemu kráľovi a odvtedy pre neho hrávate pri štátnych návštevách. Pamätáte si svoje prvé vystúpenie?
Áno, spomínam si na to veľmi dobre. Bolo to v Národnom divadle v Osle pri príležitosti Dňa nórskej ústavy 17. mája. Mala som vtedy päť a pol roka a na môj prvý oficiálny koncert som sa pripravovala celý rok. Cvičiť na husliach nebolo také ťažké, náročnejšie bolo naučiť sa zdvorilo klaňať v súlade s etiketou. Ľudí v publiku som nevidela, pretože tam bola absolútna tma, no cítila som ich energiu na rozžiarenom pódiu. Bol to silný zážitok.
Spolu so staršou sestrou Ragnhild, tiež vynikajúcou huslistkou, hráte nielen na klasických, ale aj na hardangerských husliach.
Pochádzame z oblasti Valdres, kde sú veľmi silné ľudové hudobné tradície. Naša mama je tiež huslistka a hráčka na hardangerských husliach, takže sme vyrastali s obomi nástrojmi. Mama nám predohrávala na hardangerských husliach a my sme po nej opakovali. Sme predovšetkým klasické huslistky, no ide o takú fascinujúcu tradíciu, že v nej jednoducho musíme pokračovať. Je dôležité sprostredkovať ju i ďalším generáciám.
Napriek tomu, že hudba pre tento nástroj nepoužíva notový zápis, v Nórsku možno hru na hardangerských husliach študovať.
Áno. Tradičná nórska ľudová hudba sa nezapisovala, nie je zachytená v notách. Mnohí hráči noty ani nepoznali, teraz sa to však už trochu zmenilo. Repertoár skladieb pre hardangerské husle sa momentálne veľa nahráva, aby sa zachoval pre budúcnosť. Keďže neexistuje na papieri, musíte mať túto hudbu v ušiach. S hudobným vzdelaním vás láka potom robiť aj niečo viac než len opakovať a hrať.
Hru na hardangerských husliach je možné študovať dokonca aj na Univerzite v Osle.
Áno, dá sa tam získať bakalársky diplom. Ja som toto štúdium neabsolvovala, preto celkom neviem, ako študijný program vyzerá. V každom prípade sa tam učí oveľa viac než len hra na hardangerských husliach. Študenti musia poznať rozmanité tradície a nástroje, byť flexibilní.
Aké je ich uplatnenie?
To je dobrá otázka. Niektorí z mojich priateľov pôsobia ako ľudoví hudobníci. Realizujú rozličné projekty, hrajú v skupinách i sólovo alebo robia školské koncerty. Môžu tiež učiť v kultúrnej škole. Ale hardangerské husle sú sólovým nástrojom, neexistuje pre ne orchestrálna ani komorná hudba.
Zaujímavé je, že na týchto husliach možno hrať dva až tri hlasy súčasne, dá sa tiež použiť burdon, ktorého znenie evokuje gajdy. Je to pridanými rezonančnými strunami?
Áno, mnohí hovoria, že husle znejú tak, akoby nehral jeden nástroj, ale dvaja či viacerí hráči. Je to kvôli rezonančným strunám, ktoré súznejú so všetkým, čo sa hrá sláčikom. Mám rada gajdy, kde po celý čas znie jediný tón, pretože sa využíva vzduch z mechov. Nie sú tam teda tie pauzy toho druhu, aké na hardangerských husliach vznikajú pri nasadení sláčika.
viac v aktuálnom čísle Hudobného života
Eldbjørg Hemsing je považovaná za jednu z popredných predstaviteliek škandinávskeho interpretačného umenia. Od debutu s Bergenskou filharmóniou vo veku 11 rokov účinkovala s desiatkami popredných orchestrov Európy, Ázie i Ameriky. Predstavila sa tiež v rámci početných recitálov, festivalov, rozhlasových a televíznych programov. Spolu so sestrou Ragnhild patrí k najvyhľadávanejším interpretkám hudby pre hardangerské husle.
(www.eldbjorghemsing.com)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.