Pred rokom nahrali s Cluster ensemble trojalbum s piatimi skladbami z ranej tvorby Philipa Glassa. Jedna z nich, Music with Changing Parts, zaznela v Košiciach v prítomnosti autora, ktorý bol nadšený a prisľúbil spoluprácu na vydaní projektu. Stalo sa: album Cluster ensemble Plays Philip Glass vyšiel pod hlavičkou košickej Hevhetie v koprodukcii s Glassovým vydavateľstvom Orange Mountain Music, dostal sa do celosvetovej distribúcie a zaznamenal pozitívnu, v slovenskom kontexte bezprecedentnú odozvu v zahraničných médiách. O pozadí projektu, jeho príprave a o predvádzaní Glassovej hudby sme sa rozprávali s hlavnými aktérmi nahrávok a zároveň umeleckými vedúcimi Cluster ensemble Ivanom Šillerom a Ferom Királyom.
Začnime od konca. Trojalbum je na svete, recenzent v britskom denníku The Guardian mu udelil štyri hviezdičky z piatich, na americkom portáli Pitchfork bola publikovaná rozsiahla recenzia, taktiež s veľmi vysokým hodnotením, a podobne priaznivo ho prijali aj české a slovenské periodiká. Rátali ste s takýmto ohlasom?
Ivan Šiller: Samozrejme, že nie. Spolupráca Hevhetie s Orange Mountain Music spočívala v tom, že Hevhetia zabezpečila produkciu a OMM celosvetovú distribúciu albumu, rozošle ho do renomovaných médií a pokúsi sa získať recenzie. Náš podiel práce teda už skončil a boli sme príjemne prekvapení, keď sme čítali recenziu v Guardiane a o pár dní neskôr na Pitchforku. Texty písali autori, ktorí sa touto hudbou zaoberajú a vyznajú sa v nej. Našu nahrávku porovnávali s inými interpretáciami a dali jej vysoké hodnotenie, čo nás teší o to viac. Sme radi, že máme odozvy z nezávislého zdroja, od ľudí, ktorých sme neoslovovali a nepoznajú nás. Akoby sa tým doplnil chýbajúci tretí článok, ktorým je po interpretoch a publiku písané slovo o hudbe, čo je pre nás veľmi dôležité a boli by sme radi, keby sa niečo podobné dialo častejšie.
Ako k tejto spolupráci vlastne došlo?
IŠ: Bol to v podstate „romantický“ príbeh. Philip Glass prišiel do Košíc niekoľko hodín pred začiatkom koncertu, na ktorom sme hrali Music with Changing Parts, no do poslednej chvíle sme nevedeli, či bude prítomný aj na koncerte. Hodinu pred koncertom mi Lucia Potokárová [dramaturgička Kasární/Kulturparku, pozn. red.] volala, že na koncert, žiaľ, nepríde, pretože sa cíti veľmi unavený, no asi desať minút pred začiatkom mi oznámila, že sa jej ho podarilo presvedčiť. Veľkú zásluhu na tom má však aj jeho klavirista Anton Batagov, ktorý mu odporúčal, aby sa zastavil aspoň na chvíľu. Napokon ostal na celom predstavení. Po koncerte sme sa chvíľu rozprávali a dohovoril si s nami stretnutie na nasledujúci deň. Prebehol príjemný rozhovor, z ktorého vyplynulo, že sa mu predvedenie veľmi páčilo a že by mohla vzniknúť takáto spolupráca.
Fero Király: Do istej miery sme očakávali, že po vyjdení CD na Glassovom vlastnom labeli sa niečo stane, no nevedeli sme, čo presne. Mohol byť prijatý vlažne, ale tiež pozitívne. Stala sa druhá možnosť a potvrdilo sa nám tak to, v čo sme verili: že spolu s Ivanom robíme hudbu dobre a naša interpretačná cesta bola správna. Ide o výsledok niekoľkoročného procesu hľadania, skúšania, na počiatku ktorého boli duá Two Pages, Music in Similar Motion, Music in Contrary Motion a Music in Fifths. Vďaka nim sme prišli na veľa vecí týkajúcich sa napríklad hudobného plynutia, udávania nástupov a podobne. Glass síce v notách uviedol interpretačné poznámky, no v praxi sme zistili, že niektoré veci sa dajú robiť aj lepšie, čo sme mu aj povedali a on súhlasil.
Mohol by si uviesť konkrétny príklad?
FK: Ide tu o otvorené partitúry s ľubovoľným opakovaním patternov. Tie majú rôzne dĺžky – sú patterny trvajúce tri doby, no aj také, ktoré zaberajú celú stranu. Taký je napríklad posledný pattern z Music in Contrary Motion. Glassova rada bola ukázať nástup (napríklad kývnutím hlavy) a dvakrát zopakovať pattern pred prechodom na ďalší alebo ukončením skladby. No v časovom ambite dlhého patternu sa ľahko môže stať, že zabudneš, či ho hráš prvý-, alebo druhýkrát. To interpretačný proces komplikuje. Preto sme veci zjednodušili a dávali nástup pred jedným opakovaním a na zopár miestach. Naopak, pri krátkych, úderných patternoch sme nechali štyri opakovania, aby posun neprišiel príliš náhle a nenarušilo sa tým plynutie skladby. Okrem toho sme sa veľa nahrávali a počúvali; máme niekoľko desiatok záznamov zo skúšok aj koncertov. Dávali sme pozor najmä na to, aby v hudbe bolo cítiť plynutie, a tiež na stavbu formy, ktorú v Glassových dielach do veľkej miery spoluvytvárajú interpreti.
Najrozsiahlejším dielom kompletu je Music with Changing Parts, ktorá sa dlho nehrávala a existuje z nej len neveľmi kvalitná nahrávka Glassovho súboru. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto skladbu?
IŠ: Existuje ešte dobrá nahrávka súboru Icebreaker, no aj tá vyšla až v roku 2007. Glassova nahrávka z roku 1971 bola vôbec prvou LP v katalógu jeho nahrávacej spoločnosti a predával ju na turné svojho súboru. K skladbe sme sa dostali postupným vývojom: začali sme s Two Pages, Similar Motion, Contrary Motion a Music with Changing Parts napokon vyúsťuje do monumentálnej Music in Twelve Parts a opery Einstein on the Beach, ktorými sa uzatvára prvá a – pre nás zrejme najzaujímavejšia – etapa Glassovej hudby. Osobne mám asi najradšej skladbu Two Pages, ktorá v kontexte hudby konca 60. rokov, kedy do prostredia postserializmu a elektronickej hudby vstúpil s obyčajným jednohlasom, vyznieva ako radikálne gesto.Od jednohlasu prešiel jeho vývoj až k osemhlasu s pridanými nástrojmi hrajúcimi vydržiavané tóny v Music with Changing Parts a podobným vývojom sme prešli i my s Ferom. Spočiatku sme videli ťažkosti najmä s organizáciou, ako dať dokopy ľudí, no pokúsili sme sa o to a bola to výborná skúsenosť. V budúcnosti, ak sa to podarí, by sme ešte radi zahrali a nahrali aj Music in Twelve Parts, čo však v súčasnosti nie je reálne, keďže práva na predvádzanie aktuálne vlastní len Philip Glass. S tým súvisí aj zriedkavá hrávanosť Music with Changing Parts. Glass predal práva na jej predvádzanie vydavateľovi a my sme si ich museli kúpiť, vrátane poplatkov za požičanie nôt.
FK: Noty tejto skladby si nemožno kúpiť, ale len požičať, pričom za každé predvedenie či nahratie treba zaplatiť stanovenú taxu a potom noty poslať späť.
viac v aktuálnom čísle Hudobného života
Ivan ŠILLER študoval hru na klavíri v Bratislave (VŠMU) a v Gente (Kráľovské konzervatórium), ako štipendista v USA (Tanglewood Music Center), Kanade (Banff Centre for the Arts) a v Nemecku (Ferienkurse für Neue Musik Darmstadt). Venuje sa interpretácii súčasnej hudby, ansámblovej i sólovej hre a hudobnej reinterpretácii výtvarných diel. Spolupracuje aj s inými hudobníkmi, s ktorými formuje rôzne zoskupenia – Cluster ensemble, Ensemble Ricercata alebo Prague Modern. Okrem pôsobenia na Katedre hudobnej výchovy PdF UK spoluvytvára alternatívne „vzdelávacie inštitúcie“ – študentský projekt VENI ACADEMY či sériu detských workshopov SoundOrchestra – zamerané na improvizáciu, grafické partitúry a experimentálnu hudbu. Je autorom množstva hudobných projektov, festivalov či koncertných cyklov. Predsedá slovenskej sekcii Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM – Slovak Section), s ktorou pripravil hudobný počin roka 2013 – ISCM World New Music Days.
Fero KIRÁLY je absolventom HTF VŠMU v Bratislave, kde vyštudoval hru na klavíri. Zaoberá sa hudobnými projektmi s presahom do performance, sound artu, inštaláciami, interpretáciou súčasnej hudby, hudobnými reinterpretáciami výtvarných diel, ako aj edukačnými projektmi v oblasti hudby, hudobnej kompozície a sound artu. Využíva pri tom nové hraničné experimentálne polohy, vytvára si vlastný softvér a rád spolupracuje na projektoch s inými umelcami s viacdisciplinárnym zameraním. Je autorom hudobného nástroja Zvukodrom (Soundring) určeného deťom a učiteľom hudby a hudobnej výchovy, ako aj zbierky Botanická záhrada, ktorá obsahuje experimentálnu hudbu a hudobno-zvukové hry pre deti a v ostatnom čase sa etablovala v priestore slovenských základných umeleckých škôl a stala sa súčasťou hudobnej výchovy detí. Okrem Clustru, ktorý je jeho domovským projektom, je súčasťou mnohých slovenských aj medzinárodných umeleckých platforiem: VENI, Király&Žabková, Námestie Republiky, Dirt ensemble, Urban H. a iných.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.