Štúdiá:
2001 – 2006 Štátne konzervatórium Bratislava (F. Livora)
2006 – 2008 Universität für Musik und darstellende Kunst v Grazi (Ch. Popoelreiter, W. Schmid)
Majstrovské kurzy:
Medzinárodné majstrovské kurzy P. Dvorského, Z. Livorovej a D. Livorovej, Piešťany (2007, 2008)
Súťaže:
Medzinárodná spevácka súťaž I. Godina – 2. miesto (2003), Medzinárodná spevácka súťaž A. Dvořáka, Karlove Vary – 3. miesto (2004), Medzinárodná súťaž Feruggio Tagliavini, Rakúsko – finalista (2006), Medzinárodná súťaž M. Schneidra-Trnavského – 1. miesto a špeciálne ocenenie Talent do 21 rokov (2006), Concurso Internacional de Canto Francisco Viñas, Barcelona – laureát a špeciálne ocenenie Gran Teatre del Liceu (2009)
Spolupráca:
Slovenská filharmónia, Theatre Lyrichoregra 20 Montreal, Kanada, Theater im Palais, Graz (Figaro, Leporello, Papageno, Guglielmo, Pontius Pilatus – Jánove pašie), Limburgs Symfonie Orkest, Concertgebow, Amsterdam, Státní opera Praha (Papageno), Štátna opera Košice (Sharpless), Die Niemands Lieders – autorský koncert J. Iršaia, Musikverein, Viedeň
Ako si sa dostal k hudbe?
Moja mamka spieva vo folklórnej skupine, takže k spevu som mal od malička veľmi blízko. Pôvodne som hral na klarinet, čo mi však veľmi nešlo, a vtedy som si hovoril, že s hudbou nebudem mať nikdy nič spoločné. Neskôr si ma na ľudovejspeváckej súťaži všimol jeden učiteľ, ktorý ma na štúdium spevu vlastne nahovoril. Ďalší vývoj prebiehal v podstate „normálne“ – začal som sa naplno venovať opernému spevu a už som ani nepomyslel na to, že by som mohol robiť niečo iné.
Impulzy počas štúdia bývajú často rozhodujúce – do akej miery ťa v tomto smere ovplyvnili pedagógovia?
Som veľmi vďačný, že som sa na bratislavskom konzervatóriu dostal práve do triedy prof. Františka Livoru, pretože mi dal veľa nielen profesne, ale i ľudsky. Bol vlastne jediným, kto ma učil spievať, pretože v Grazi som už vlastného hlasového pedagóga nemal. Tam som bol členom operného štúdia pod vedením Christiana Popoelreitera a v podstate som prechádzal z jednej opernej produkcie do druhej. Myslím si, že som zo svojho štúdia vyťažil maximum.
Na medzinárodnej súťaži Francisco Viñas v Barcelone si nedávno získal významné ocenenia...
Francisco Viñas patrí medzi významné súťaže, preto dostať sa do finále, spievať na doskách Gran Teatre del Liceu a navyše získať špeciálne ocenenie znamená veľký úspech pre každého speváka. Medzinárodné súťaže môžu byť významným momentom pri štarte kariéry. Pokiaľ človek uspeje, má šancu získať dôležitý kredit a pozornosť agentov či intendantov operných domov.
V auguste 2008 si vystúpil v Concertgebow v Amsterdame – aký to bol pocit spievať v jednej z najprestížnejších európskych koncertných siení?
Úžasný! V spolupráci s vynikajúcim orchestrom som spieval v koncertnom predvedení Eugena Onegina. Bol to pre mňa veľký zážitok, pretože i prominentní speváci musia čakať na príležitosť spievať v tejto sále. Už len pocit, že som bol na plagáte vedľa spevákov ako Bryn Terfel, Thomas Hampson alebo Cecilia Bartolli. (Smiech.)
Ako spomínaš na svoj debut na opernom javisku v pražskej Štátnej opere?
Najskôr som dostal ponuku spievať Sharplessa v košickej inscenácii Madama Butterfly, medzitým však prišiel záskok v Prahe do úlohy Papagena, ktorého som predtým spieval v Grazi. Bol to pre mňa najmä veľký stres, pretože som vstupoval do staršej inscenácie a celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. V Košiciach sa mi pracovalo veľmi dobre – bol tam výborný kolektív, pekné divadlo, vynikajúca spolupráca.
V tvojom repertoári dominuje Mozart – máš k tomuto skladateľovi zvláštny vzťah?
Mal som veľké šťastie, že som sa dostal do operného štúdia v Grazi, pretože sa špecializuje najmä na Mozarta. Začať práve s Mozartom je pre mladého speváka ideálne – je to veľká hlasová hygiena a človek sa môže veľa naučiť. Mozarta by som momentálne spieval najradšej, pretože je veľmi vhodný pre môj hlas a navyše jeho postavy sú veľmi pekné.
Ako zvládaš trému?
Asi najväčšiu trému som mal na koncerte v Concertgebow. Pocit zodpovednosti, že si nemôžeš dovoliť nič pokaziť, je veľmi zaväzujúci. U mňa sa tréma našťastie prejavuje len v zákulisí – na javisku je to potom v poriadku. Najväčší strach mám vždy z toho, že zabudnem text. Ak sa to náhodou stane, treba mať poruke „improvizačný plán B“. (Smiech.)
Do akej miery ťa ovplyvňuje kritika?
Dobrá kritika poteší a posúva – so zlou kritikou som sa našťastie ešte nestretol. Je dôležité mať vo svojom okolí ľudí, ktorým človek môže veriť a od ktorých môže očakávať objektívnu reflexiu. Prijať aj zlú kritiku nie je práve najjednoduchšie, ale ak tak človek urobí, môže sa posunúť ešte ďalej.
Čo chystáš v najbližšej budúcnosti?
V košickej Štátnej opere ma čaká postava Eugena Onegina – je pre mňa veľkou výzvou, no zároveň sa na ňu veľmi teším. Budem spievať Papagena vo viedenskej Volksoper a v rámci festivalu Janáčkov máj Kytice od Bohuslava Martinů. Medzitým ma čaká niekoľko predspievaní, keďže je momentálne obdobie konkurzov a uzatvárania nových divadelných a koncertných sezón.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.