Gabriel Rovňák ml.: Za Príbehom hudby je detská zvedavosť

Koncom októbra sa viaceré zo slovenských základných škôl premenia na virtuálne koncertné sály, v ktorých sa odohrá Príbeh hudby. Ten spolu so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s Bratislavským chlapčenským zborom a so sólistami predstaví jeho iniciátor, dirigent a zbormajster Gabriel Rovňák ml.

Príbeh hudby ste už pred niekoľkými rokmi realizovali v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice a Štátnym komorným orchestrom Žilina, kde ho počulo viac ako šesťtisíc žiakov a študentov. Aká bola idea pôvodných podujatí a do akej miery sa odlišovali od aktuálneho, ktoré prebieha pod hlavičkou Bratislavského chlapčenského zboru?
Za prvotnú podporu projektu Príbeh hudby vďačím Júliusovi Kleinovi, riaditeľovi Štátnej filharmónie Košice. Po mojom debute s týmto orchestrom v roku 2011 sme sa rozprávali o možnostiach ďalšej spolupráce, a keďže som zbormajstrom Bratislavského chlapčenského zboru a táto forma komunikácie mi je blízka, navrhol som moderované koncerty pre deti a mládež. Odvtedy sme pripravili štyri projekty, ktoré sme viackrát reprízovali a od roku 2015 spoznávajú cyklus vďaka spolupráci so Štátnym komorným orchestrom Žilina aj mladí ľudia zo severnej časti Slovenska. Mojou veľkou túžbou bolo priniesť projekt aj do Bratislavy a dlho som hľadal cestu a spôsob, ako na to. S radosťou konštatujem, že vďaka ústretovosti RTVS, Fondu na podporu umenia, Bratislavskému samosprávnemu kraju a ďalším partnerom sa to podarilo. Do koncertu som tak mohol angažovať Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Bratislavský chlapčenský zbor a sólistov – spevákov Slávku Zámečníkovú a Jakuba Gubku a organistu Marka Štrbáka. Idea bola a zostáva rovnaká: popularizovať klasickú hudbu, vysvetliť mladým ľuďom, že je stále živá a že nás môže potešiť, ba priam pozitívne zmeniť. Aby to však naplno fungovalo, potrebujeme vedieť, ako ju počúvať, a spoznať jej zákonitosti. V Košiciach som pri realizácii spolupracoval so zborom Gregoriana, v Žiline sme spojili sily s tamojším konzervatóriom a v Bratislave som do projektu prizval náš Bratislavský chlapčenský zbor, ktorý projektu poskytuje aj inštitucionálnu záštitu. Keďže sme spolu s Magdalénou Rovňákovou jeho zbormajstrami, vnímam projekt ako aktivitu BChZ. Teleso sa chce týmto výrazne profilovať ako spoločensky zodpovedná organizácia, ktorej záleží na rozvoji hudobného vzdelávania na Slovensku.

Ste nielen autorom a iniciátorom projektu, ale na koncerte sa predstavíte aj ako dirigent a moderátor. Akým spôsobom ste koncipovali jeho dramaturgiu?
Dramaturgia koncertu vychádza zo skutočnosti, že Príbeh hudby má ambíciu byť niekoľkoročným cyklom. Z tohto pohľadu som sa rozhodol na prvom koncerte predstaviť históriu hudby od praveku po súčasnosť a v nasledujúcich rokoch sa zamerať na jednotlivé „problematiky“ fungovania hudobného umenia. V roku 2019 pripravujeme ďalší koncert s názvom „O nesmrteľnosti“, v rámci ktorého budeme analyzovať, prečo sa niektorí skladatelia a ich diela stali nesmrteľnými. S ohľadom na cieľovú skupinu som sa zaoberal predovšetkým psychológiou práce s deťmi a hľadaním spôsobu aktivizácie ich kognitívnych procesov. Premýšľal som nad množstvom a ideálnou dĺžkou hudobných ukážok. Myslím si, že ponúknuť deťom, ktoré nikdy nepočuli klasickú hudbu, desaťminútové Adagio, ich viac odradí, ako upúta. Pokiaľ ide o repertoár, nevyberal som iba známe diela. Prvoradá bola funkčnosť skladby, aby som na nej mohol názorne opísať rozoberanú problematiku. Deti tak budú počuť výňatky z diel Georga Bizeta, Pietra Mascagniho, Johanna Straussa, Josepha Haydna, ale aj Šimona Brixiho, Eugena Suchoňa, Viliama Gräffingera a ďalších. V hovorenom slove sa snažím pozerať na problematiku očami mladého človeka a nezaťažovať ho náročnou faktografiou. Mojím záujmom nie je naučiť, kedy presne žil Bach, ale vzbudiť v dieťaťu záujem o jeho hudbu. Okrem toho, na čo slúži dux vo fúge, sa napríklad poslucháč dozvie aj to, akú hudbu pustiť na YouTube svojmu vyhliadnutému „objavu“ na pochopenie, že vo vzduchu je láska. A keď som už skĺzol k poetizmu, misiou dramaturgie je pootvoriť deťom tajné dvere, cez ktoré uvidia, aká je hudba krásna. Po koncerte sa tieto dvere síce zatvoria, ale úspechom bude, ak sa aspoň niektoré na základe zážitku z koncertu pokúsia samy cez tieto dvere opätovne vojsť.

Nie celkom tradičná je forma uvedenia: neverejný koncert bude streamovaný pre základné školy na celom Slovensku a nasledujúci deň naživo predvedený vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Prečo ste sa rozhodli pre formát „virtuálnej koncertnej sály“?
Do nášho projektu sa prihlásilo viac ako dvesto škôl a v nich bude náš koncert sledovať viac ako tridsaťtisíc detí, čo je údaj z prihlášok od riaditeľov škôl pred koncom septembra. Medzi nimi je obrovský počet prihlásených z malých miest a obcí, množstvo malotriednych i špeciálnych škôl. Mnohé školy z technických dôvodov nemôžu sprostredkovať kontakt so symfonickým orchestrom a je veľmi pravdepodobné, že mnohé deti budú klasickú hudbu počúvať po prvýkrát. Chceme sa dostať aj k deťom a mladým ľuďom, pre ktorých je zážitok z počúvania klasickej hudby nedostupný. Nápad virtuálnej koncertnej sály už v našich končinách funguje dlhšie, napríklad v podobe kinoprenosov z MET alebo individuálneho sledovania záznamov koncertov Slovenskej či Berlínskej filharmónie na internete. My sme sa rozhodli túto myšlienku ďalej rozvinúť a prísť priamo k deťom do ich škôl. Nápad „neexistujúcej“ koncertnej sály sme preniesli aj do hmatateľnejšej podoby. Na našej webovej stránke www.pribehhudby.com sa snažíme obsadiť najväčšiu virtuálnu koncertnú sálu na Slovensku. Kliknite a príďte sa pozrieť, či sa nám to darí!

Neobávate sa, že zamýšľaný dojem môže pokaziť pomalé internetové pripojenie, ale aj samotný reprodukovaný obraz a zvuk z obrazovky či plátna?
Konzultoval som tento problém s viacerými stranami a nezávisle od seba mi potvrdili, že kvalita internetového pripojenia je na Slovensku na takej úrovni, že sledovanie streamu vo vysokej kvalite už dnes nie je problém, a to ani v školách. Tie sú tiež, pokiaľ ide napríklad o interaktívne tabule či projekčnú techniku, vďaka viacerým európskym projektom veľmi dobre technicky vybavené. S RTVS sme sa dohodli, že budú koncert streamovať takzvanou variabilnou rýchlosťou, čo znamená, že aj pri prípadnom pomalšom pripojení bude možné koncert sledovať plynulo. Skvelou je však skutočnosť, že na školách je množstvo nadšencov v radoch pedagógov, s ktorými som v kontakte a spolu hľadáme spôsob, ako deťom priniesť zážitok, najmä pokiaľ ide o zvuk, v čo najkvalitnejšom predvedení. Úsmevný je v tomto kontexte moment, keď jedna zo škôl v okolí Bratislavy odmietla pozvanie do publika živého koncertu s odôvodnením, že sa veľmi tešia na online stream a majú už pripravenú „špeciálnu technológiu“ na jeho sledovanie.

Okrem spolupráce s Bratislavským chlapčenským zborom pôsobíte ako interný pedagóg na Hudobnej fakulte JAMU v Brne. Nakoľko vnímate odlišnosti v práci s deťmi a mladými adeptmi dirigovania?
Deti, mladí ľudia a napokon aj ja máme jednu spoločnú vlastnosť – zvedavosť. Snažíme sa objavovať nové a nepoznané. Rozdiel medzi deťmi a povedzme študentmi je predovšetkým v spôsobe, ako túto zvedavosť uspokojovať. Čím sú deti staršie, tým viac slobody im pri objavovaní môžete dopriať. Inými slovami – menšie deti držíte za ruku a zdieľate s nimi radosť z objavovania pre ne nových informácií. Študentom už môžete dať mapu – budú radi kráčať pred vami. Musíte len udržiavať správny rozstup, aby ste nestratili vzájomný kontakt. Takéto „provokovanie zvedavosti“ je aj jedným z cieľov Príbehu hudby. S pokorou dúfam, že sa ho podarí naplniť.

Dlhodobo sa venujete životu a dielu dirigenta Zdeňka Košlera – ste autorom knižnej monografie a webstránky, pripravili ste interaktívnu výstavu v pražskom Národnom divadle aj v Slovenskom národnom divadle. Čím vás zaujal tento maestro, že takýmto zanieteným spôsobom dbáte o jeho odkaz?
Keby dnes pán dirigent Košler žil, chcel by som byť jeho žiakom. Jeho ľudské a profesionálne vlastnosti ma počas prebiehajúceho výskumu tak očarili, že napriek takmer štvrťstoročiu od jeho odchodu som sa od neho nesmierne veľa naučil. Spolu s Claudiom Abbadom vyhral Mitropoulosovu súťaž v New Yorku, takmer neustále bol na cestách. Údajne kvôli názoru na rok 1968 bol odsunutý z pražského diania a prišiel na Slovensko, kde odviedol skvelú prácu. Umelecky podporil SND v ťažkých 70. rokoch, Slovenskej filharmónii pomohol otvoriť dvere do sveta. Tá si jeho prácu napokon uctila udelením titulu čestný šéfdirigent in memoriam. Jeho odkaz sa zachoval na úctyhodnom množstve nahrávok, ktoré sú vyhľadávané diskofilmi na celom svete. Moja motivácia na prezentáciu výsledkov výskumu pramení z túžby po popularizácii dirigentského umenia a záujmu, aby sme na človeka, ktorý pre našu kultúru skutočne veľa urobil, nezabudli. Skvelé by bolo, ak by sa každý z nás hudobníkov okrem koncertnej činnosti venoval aj popularizácii oblasti, v ktorej pôsobí. Či už prostredníctvom šírenia odkazu významnej osobnosti, alebo edukačnou činnosťou a ďalšími cestami. Som si istý, že by to veľmi pomohlo nášmu kultúrnemu povedomiu.

Podobne ste stáli pri zrode aplikácie Dirigent, vďaka ktorej môže záujemca nielen počúvať hudobné ukážky so Zdeňkom Košlerom, ale prostredníctvom dirigentských gest ich na televíznej obrazovke aj ovládať. Aké sú odozvy na túto interaktívnu pomôcku?
V čase vzniku aplikácie v roku 2013 bola skutočne výnimočná. Na „smart“ televízoroch bola iba treťou na svete, ktorá bola zameraná na klasickú hudbu – popri aplikácii Berlínskej filharmónie a Viedenskej štátnej opery sme sa tak tešili podpore a úspechu. Aj keď dnes jej ďalší vývoj neprebieha, len v Európe ju má nainštalovaných približne štvrť milióna ľudí, ktorí sa prostredníctvom nej zoznamujú s dielom dirigenta Košlera. Z času na čas mi v mailovej schránke pristane pozitívny ohlas od hudobných fanúšikov z celého sveta a vždy ma to veľmi poteší.
Vo všetkých projektoch čerpám obrovskú silu a inšpiráciu práve od ľudí, ktorých mám okolo seba. V Brne sú to kolegovia na katedre kompozície, dirigovania a opernej réžie, či spolupracovníci zo spoločnosti Mautilus, ktorá vytvorila „Dirigenta“. V projekte Príbeh hudby zase vynikajúci tím okolo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, a pravdaže aj kolegovia v Bratislavskom chlapčenskom zbore. Vždy a všade ma však podporuje moja najbližšia rodina. Skrátka, moje projekty žijú vďaka skvelým ľuďom, ktorých mám pri sebe a ktorí, podobne ako ja, sú presvedčení, že pre dobrú vec má zmysel urobiť všetko, čo je v našich silách.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.