Medzi výnimočné hudobné udalosti minulých týždňov patrilo aj účinkovanie Romana Patkolóa v bratislavskej Redute na koncerte Slovenského komorného orchestra. Po tom, čo pred rokmi jeho talent rozoznali významní nemeckí umelci, Klaus Trumf a neskôr Anne-Sophie Mutter, sa na Slovensko vracia už len sporadicky, ale rád. O svojej ceste s kontrabasom, názoroch na vyučovanie hry aj o voľbe koncertného repertoáru hovoril na stretnutí so svojím slovenským kolegom, kontrabasistom Samuelom Alexandrom.

Aké boli tvoje hudobné začiatky? Pred kontrabasom si hral na husliach...


Áno, často sa to spomína, ale na husliach som hral len v rámci všeobecného hudobného vzdelania a aj to len tri mesiace. Potom som to v šiestich rokoch zabalil, keďže som mal úplne iné záujmy. Vlastne som v tom veku s hudbou skončil, aby som ju potom v trinástich znovu objavil, ale už s kontrabasom.


Pripadá ti to z dnešného pohľadu ako optimálny vek na začiatok?


Za mojich čias sa začínalo v trinástich, štrnástich, no dnes už aj od šiestich rokov. Pre deti už existuje veľa repertoáru v základných polohách. V móde sú „minibasy“, často dokonca pomaľované napríklad ako zebra, slon a podobne... Toto som ja ako dieťa nezažil. Napríklad na hudobných školách v Bavorsku považujú vek šesť až osem rokov za ideálny na začiatok s hrou na kontrabase. Deti tak začínajú na malých, tzv. šestnástinových kontrabasoch.

Venuješ sa trom hlavným činnostiam: hre v orchestri, pedagogickej činnosti a koncertnej činnosti ako sólista a komorný hráč. Začnime teda hrou v orchestri...


V Zürichu hrám v orchestri, ktorý má dva názvy: Orchester der Oper Zürich, ale aj Philharmonia Zürich, podľa toho, či hrá operu alebo symfonické koncerty. Občas hrávame produkcie aj na barokových nástrojoch pre väčšiu vernosť voči originálu. V tejto oblasti sa necítim ako odborník, no na túto tému u nás v orchestri robia semináre, voláme špecialistov, ktorí nám ukazujú rôzne historické spôsoby držania sláčika. Niekedy hráme s klasicistickými sláčikmi s veľkou žabkou z obdobia Spergera a niekedy s barokovými, s menšou žabkou a dlhou špičkou. Je veľa spôsobov hry, niektoré boli prebrané ešte od violy da gamba.

Viac v aktuálnom vydaní časopisu.

Aktualizované: 15. 05. 2020
x