Jedinou opernou inscenáciou tohtoročného Bregenzského festivalu bola svetová premiéra novej opery buffa ĽUBICE ČEKOVSKEJ Impresário Dotcom. So skladateľkou sme sa na brehu Bodamského jazera rozprávali deň po premiére. Recenziu skrátenej verzie opery pre Bregenz, ktorá by niekedy v budúcnosti mala v plnej verzii zaznieť v Opere SND, sme vám priniesli v septembrovom vydaní Hudobného života.
Si spokojná s premiérou, Ľubica?
Áno, veľmi.
Inscenácia mala byť pôvodne naštudovaná v komornejšom priestore Voralberského krajinského divadla v Bregenzi. Ako ste spolu s inscenačným tímom preniesli pôvodný režijný zámer na omnoho veľkorysejšie javisko Bregenzského festivalového divadla?
Z pôvodne plánovanej inscenácie nezostalo takmer nič. Pre Festspielhaus bola zásadne upravená nielen partitúra, ale aj inscenácia opery. Všetky kulisy zostali v Bratislave, kde mali byť vyhotovené. S príchodom pandémie sa však Bratislava úplne uzavrela a my sme museli nájsť nové riešenia. Navyše, opatrenia proti šíreniu pandémie mali priamy vplyv na réžiu a vedenie postáv na javisku, na rozmiestnenie hudobníkov v orchestrisku a, samozrejme, aj na dĺžku predstavenia. Museli sme napríklad riešiť akustické problémy relatívne komorne obsadeného orchestra v naddimenzovanom orchestrisku, ale vyšlo to.
A veľmi úspešne. Ako dlho si sa venovala komponovaniu tejto opery?
S libretistkou Laurou Oliviovou, dramaturgom Olafom A. Schmittom a s režisérkou Elisabeth Stöpplerovou žijeme s týmto dielom nepretržite už štyri roky. Operu som napísala v priebehu dvoch rokov. Mala som svoj koncept a jasnú predstavu. Hotové libreto som dostala pred dvomi rokmi. Samotnému komponovaniu predchádzali veľmi výživné rozhovory o Goldoniho predlohe...
Od ktorej ste sa spolu s libretistkou v kompozícii napokon značne odklonili…
Áno, úplne. Naše libreto je Goldoniho mladší brat. U Goldoniho nevystupujú spievajúce postavy, ale speváci, ktorí sa uchádzajú o prácu v novom divadle. Keďže sa sujet odohráva v prostredí operného divadla, hneď skrsol nápad, aby sme z jednotlivých postáv Goldoniho príbehu urobili známe operné charaktery, čo bolo pre mňa ako skladateľku obrovskou výzvou, hlavne pri predstave, čím všetkým sa takáto hudobná dramaturgia dá naplniť.
Impresário v Goldoniho poviedke je bohatý Ali z blízkeho východu. Tento fakt zostáva v tvojej opere nepovšimnutý. Nelákalo ťa zakomponovať tento politicky aktuálny rozmer do partitúry?
Nie. Tomuto sme sa chceli už od začiatku vyhnúť. Geografický pôvod postáv a ich politické postoje nie sú dôležité, zaujímal nás čisto ľudský rozmer drámy charakterov, ktorá svoj psychologický i hudobný drajv čerpala z povahy postáv fungujúcich ako archetypy ľudského správania sa.
Tvoja posledná opera Dorian Gray bola v angličtine. Študovala si vo Veľkej Británii, angličtina ti je teda blízka. Libreto Impresária Dotcom je v taliančine. Si v nej podobne doma ako v angličtine?
Vôbec. Libreto som si dala nahovoriť operným spevákom Jozefom Kundlákom. Vnímala som melódiu reči, jej spád, rytmus, prízvuk, študovala som partitúry opier talianskych majstrov. Nepoznám veľa súčasných opier v talianskom jazyku. Buď sú veľmi moderné, alebo príliš vzdialené môjmu hudobnému ...
...pokračovanie článku v čísle 11/2020. Teraz aj v PDF tu
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.