Je prirodzené, že pandemická situácia neobišla ani organizáciu a priebeh minuloročného 21. ročníka festivalu pokročilej hudby NEXT. Chaoticky prijímané zákazy cestovania či usporadúvania verejných podujatí však napokon spôsobili, že festival zameraný na tú najsúčasneješiu tvorbu sa celkom inovatívne presunul do online sféry. Rozšíril svoju pôsobnosť, čo sa týka dĺžky trvania, počtu aj rôznorodosti ponúknutých predstavení, a tiež množstvom osloveného publika aj za hranicami Slovenska, do dosiaľ nevídaných rozmerov. A zrejme ako jediné podujatie na Slovensku dokázal vzniknutú situáciu využiť ako príležitosť, keď namiesto rušenia koncertov ponúkol svojim priaznivcom celkom nový formát prezentácie nekonvenčnej hudby či audiovizuálneho umenia. Festival retrospektívne hodnotí jeho zakladateľ a umelecký riaditeľ SLÁVO KREKOVIČ.
- Festivaly, akým je NEXT, sa pripravujú mesiace dopredu. Ako pandemická situácia a s ňou spojené opatrenia zasiahli do vašich plánov, ako ste v ich dôsledku museli meniť dramaturgiu a ako ste sa vysporiadali s tým, že festival nakoniec nebolo možné usporiadať naživo?
Uplynulý NEXT sme pripravovali s tímom ľudí, ktorého časť sídli v Bratislave a časť v Londýne, takže už aj samotná príprava sa odohrávala cez internet. Niekoľko týždňov po vypuknutí pandémie sa postupne ukazovalo, že program budeme musieť viackrát prispôsobovať novej situácii. Tak vznikol aj podtitul 21. ročníka „Subject to Change“, ktorý reflektuje nestálosť a fakt, že všetko podlieha zmenám. V lete nám už začalo byť zrejmé, že podujatie neprebehne ako po iné roky. Zamýšľaní účinkujúci stále boli v hre, no začali sme myslieť aj na alternatívu, že by sa festival uskutočnil v menších priestoroch, alebo čiastočne aj vonku. Táto možnosť však nakoniec tiež nebola reálna. S online programom sme dovtedy nemali skúsenosť okrem zvukového streamovania koncertov. No vedeli sme už o tom, že podobné festivaly v zahraničí sa k videoprenosom snažili pridať ďalší rozmer, napríklad v podobe virtuálnej reality, do ktorej môžu diváci nejakým spôsobom vstúpiť a ktorá je viac než len zvukovým streamom. Tento prístup nás zaujal a nakoniec sa nám aj podarilo festival uskutočniť v 3D online prostredí nazvanom NEXT World 3D. Vyvinulo ho české štúdio The Rodina, ktoré pôsobí v Amsterdame a už predtým spolupracovalo s naším partnerským festivalom Sonic Acts. Vedeli sme, že spolu pripravovali večer, v ktorom by sa v experimentálnom virtuálnom priestore mohli stretnúť návštevníci s hudobníkmi a dídžejmi. Táto akcia sa však nakoniec neuskutočnila, a tak sme im navrhli, aby pre nás pripravili platformu, ktorú už mali vo vývoji. Detaily sme potom dolaďovali celú jeseň, aby prostredie ladilo s grafikou aktuálneho ročníka, doplnil sa aj chat a výzor avatarov a testovali sme, ako to celé bude fungovať. Okrem toho sme objednali aj nové dielo v podobe performatívnej inštalácie od maďarsko-slovenského kolektívu BA – Unrated, určené špeciálne pre tento nový typ priestoru. Pre nás všetkých to bola novinka, no zobrali sme novú situáciu ako výzvu a skúsili sme pracovať s možnosťami webu ako média s umeleckým potenciálom. Šťastnou zhodou okolností epidemiologické obmedzenia prišli v čase, keď nám už dnešná technologická úroveň umožňuje robiť veci, ktoré by sa pred pár rokmi ešte nedali. Mohli sme teda vyskúšať celkom nové prístupy – oslovili sme napríklad Renicka Bella, ktorý žije na Taiwane, aby priamo odtiaľ vysielal audiovizuálne predstavenie využívajúce „live coding“, teda programovanie hudby naživo.
Keďže platil aj zákaz cestovania, rozhodli sme sa umelcom, ktorí nemohli streamovať priamo z domu pripraviť priestory, odkiaľ by sme prenášali ich vystúpenia. Za týmto účelom sme nadviazali partnerskú spoluprácu s viacerými priestormi či organizáciami. Prvým bolo Rádio Devín, ktoré vysielalo v priamom prenose koncerty slovenských hudobníčiek a hudobníkov z rozhlasového Štúdia 5. Kultovým miestom bolo Café OTO v Londýne, s ktorým spolupracujeme už päť rokov pri londýnskych vydaniach NEXTu. Tam sa už tiež naučili počas pandémie streamovať, no boli radi, že mohli teraz svoje aktivity posunúť do iného kontextu. Ďalším partnerom bol spriaznený budapeštiansky UH Fest, ktorý museli v októbri zrušiť, a tak sme ich oslovili, či by nechceli ako náhradu spraviť pre nás sériu koncertov s maďarským a slovenským obsadením. A nakoniec to bola košická Botanická záhrada v spolupráci s tamojšou VUNU Gallery, kde sa nakrúcali vystúpenia projektov BIOS a Dead Janitor, ktorí mali pôvodne na jeseň účinkovať v A4. Súčasťou programu mohli byť vďaka streamovaniu aj špeciálne projekty ako Dorian Concept a Zanshin, ktorí hrali vo Viedni na unikátnom syntetizátore Maxa Branda, alebo experimentálne DJ predstavenie umelkyne AYA z jej bytu v Manchestri.
- A okrem toho tu bola ešte električka T3 na Trnavskom mýte, kde zahral Andrej Danóczi…
To bolo jediné vystúpenie, ktoré sa mohlo odohrať za prítomnosti publika. Andrej hral a premietal v električke, kým publikum stálo vonku.
- Online svet je pre komunitu priaznivcov okolo kultúrneho centra A4 celkom prirodzeným prostredím. No predsa len – NEXT bol vždy akoby celoročným vyvrcholením hudobného diania v A4, boli to takpovediac „Vianoce“ experimentálnej hudby na Slovensku, kde sa zišlo veľmi početné a aj rôznorodé publikum. Pamätám sa, že sála bola takmer vždy preplnená a reakcie divákov na produkciu väčšinou nadšené. Nechýba prítomnosť živého publika v sále performerom alebo organizátorom?
Určite, veľmi chýba. Na druhej strane však bolo zaujímavé uvedomiť si aj to, že skúsenosť s televíznymi prenosmi koncertov bez publika vlastne nie je úplne nová. Zo štúdia sa hrávalo dávno, ale nie všetci si mohli takúto situáciu vyskúšať. Ďalší rozmer tomu teraz dodala virtuálna realita, prítomnosť diváckych avatarov aj to, že ľudia mohli spolu četovať. Neboli to síce žiadne hlboké diskusie, no možnosť preháňať sa po virtuálnom priestore alebo sa stretnúť pri niektorom z virtuálnych stĺpov, bola pre všetkých v niečom nová a atraktívna. Je samozrejme otázne, či je to dlhodobo udržateľný model kultúrnej produkcie, no jednoznačne to vyznelo lepšie, ako len púšťať videá na webe.
Isteže, počas prenosov vládlo napätie, či sa všetko stihne načas, museli sme s tímom riešiť veľa technických problémov. Nemohli sme si preto celkom užiť atmosféru festivalu, lebo sme celý čas vlastne len sedeli v réžii a prepínali streamy z Londýna a z Budapešti… Pri prenosoch z A4 a z budovy rozhlasu to bolo našťastie trochu živšie, keďže sme mohli byť aspoň v priamom kontakte s hudobníkmi.
- Tiež platí, že touto cestou sa môžu aj slovenskí umelci ocitnúť v celkom novom kontexte…
To je ďalšia výhoda aj výzva online vysielania. Mohli sa odprezentovať na medzinárodnom fóre, čo prináša výhody, ale aj zápas o pozornosť v globálnom priestore. Podarilo sa nám rozšíriť okruh divákov, ktorých sa zúčastnilo niekoľko tisíc. Pripájali sa najmä zo Slovenska, Maďarska a Británie, ale aj z ďalších krajín či dokonca z iných kontinentov. Malo to úspech, takže aj v budúcnosti by sme určite chceli zachovať...
... pokračovanie článku v čísle 03/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.