Vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu na Karlovej univerzite v Prahe, kompozíciu u Jána Cikkera na VŠMU a klavír u Anny Kafendovej a Ivana Moravca. Odvtedy komponuje, hrá a učí matematiku. Slovenský rozhlas mu nedávno vydal 2CD s názvom Piedestál, na ktorom možno nájsť známe elektroakustické kompozície Simple Electronic Symphony a Spektrá. S výrazným predstaviteľom silnej skladateľskej generácie 60. rokov sa o racionalite a emocionalite v hudbe rozprával teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg Martin Mojžiš.
Prečo Piedestál?
Je to trochu aj pamiatka na cenu, ktorú som dostal od kráľovnej Márie José. To bola posledná talianska kráľovná pred vyhlásením republiky. Cena sa udeľovala v Ženeve každé dva roky, ja som ju dostal v sedemdesiatom štvrtom. Práve v tom čase som bol na dvojmesačnom pobyte v Zürichu – na ten som dostal štipendium za kompozíciu Spektrá. A zo švajčiarskych televíznych správ som sa dozvedel, že som získal tú cenu.
A za čo vlastne bola tá cena?
Samotná cena sa udeľovala za kompozíciu a získal som ju za orchestrálnu skladbu, ktorá je zhudobnením 43. žalmu. Mojej mame sa v júni roku 1968, asi tri mesiace pred jej smrťou, sníval sen, v ktorom videla písmeno Ž s číslom 43 obkolesené vavrínovým vencom. Poslala ma po Bibliu a požiadala ma, aby som jej prečítal štyridsiaty tretí žalm. Ale nijako zvlášť ju to neoslovilo. Po vstupe vojsk som si uvedomil, že v texte toho žalmu ako keby bola okupácia predpovedaná. Niekedy začiatkom roku 1969 som pocítil, že mame v nejakom zmysle dlhujem zhudobnenie tohto žalmu. Išlo mi to veľmi ťažko, trápil som sa s tým a dokončil som to až po dvoch rokoch. Skladba sa mala spievať v bibličtine, t.j. staročeštine, ale partitúra musela byť prepísaná a nahraná bez slov. Keď mi ju potom v Ženeve hrali, žiadal som ich, aby to zahrali kompletne aj so spevom, ale oni povedali, že to vyhralo cenu bez slov, tak to budú hrať bez slov.
Moment. Dokážem pochopiť, že ti komunisti nedovolili nahrať skladbu s biblickým textom. Ale tomu, že Švajčiari akceptovali toto okýptenie skladby, celkom nerozumiem.
Mal som pocit, že politike sa dosť vyhýbali. V Zürichu som napríklad počul besedu so Solženicynom, na ktorej on chcel stále prejsť k politike, ale oni sa ho pýtali, kto je jeho najobľúbenejší spisovateľ, na akej literatúre vyrástol a podobne. Mal som vtedy pocit, že tá švajčiarska neutralita, snaha byť s každým zadobre, je trochu smiešna.
Tá cena sa po kráľovnej len volala alebo ju kráľovná aj udeľovala?
Udeľovala ju medzinárodná porota, kráľovná ju odovzdávala. A potom sa so mnou rozprávala, sedeli sme na takej sedačke, na akej sedia prezidenti pri diplomatických návštevách. Ja som mal k dispozícii lámanú francúzštinu, lámanú angličtinu a trošku lepšiu nemčinu. A ona vedela po anglicky a francúzsky, po nemecky skoro vôbec. Takže to bol celkom zvláštny rozhovor. A pýtala sa ma na všeličo. Od osobných vecí až po môj názor na ruskú modernú hudbu.
Čiže názov Piedestál odkazuje určitým spôsobom na prvú skladbu nového dvojalbumu, ktorá je venovaná kráľovnej Márii José?
Simple symphony electronic z roku 1975 som naozaj venoval kráľovnej a základným hudobným materiálom tejto symfónie sú niektoré časti skladby Canticum 43, za ktorú som dostal spomínanú cenu. Ale názov Piedestál neodkazuje len k tejto skladbe. Je spoločným menovateľom všetkých troch skladieb na tomto CD. Epoché II je skladba venovaná Georgovi Orwellovi a jeho románu 1984, v ktorom vykreslil negatívny piedestál totalitnej moci. A námetom Zmierenia je posledný súd – tam je motív piedestálu tiež evidentne prítomný.
Celý dvojalbum sa nachádza na jednom disku, ktorý je z jednej strany CD a z druhej DVD. Prečo je to takto?
Z technických dôvodov. Obsahom DVD sú Spektrá II, čo je elektronická hudba. Pri jej skladaní som mal možnosť vytvárať nielen stereo verziu, ale aj takzvanú 4 + 1 verziu, v ktorej je priestorové vnímanie zvuku ešte umocnené. Najmä kontrapunkty sú v priestorovej verzii bohatšie, čo bolo pre mňa veľmi dôležité, pretože v týchto skladbách som robil v podstate kontrapunkt z kontrapunktu, akýsi kontrapunkt na druhú.
Spektrá II sú – podobne ako predtým Spektrá – akýmisi sofistikovanými variáciami na témy z Temperovaného klavíra. V súvislosti s nahrávkou tohto Bachovho veľdiela si nedávno dostal cenu Sebastian. Čím ťa tak priťahuje práve Temperovaný klavír?
Idea Temperovaného klavíra ma sprevádza celý život v tom, že sa vo svojich skladbách skoro vždy snažím prejsť všetkými stupnicami. A to nielen harmonicky, harmónia je obohatená rôznymi vecami, pričom vychádzam aj zo Schönberga, keďže používam dvanásťtónové témy. Ale na rozdiel od Schönberga som hneď od začiatku moduloval. Schönberg ako keby zabudol, že harmónia je predovšetkým v modulácii a že v harmónii sa môžeme posunúť do inej polohy, do inej tóniny. To je niečo, ako meniť fyzikálne pole. Podstata hudby je – aspoň pre v mňa – v tom, že v harmonickom poli sú rôzne tvary, ktoré na seba upútavajú hudobnú myseľ. Princípom hudby je princíp variácie – stále to isté, ale vždy s nejakým malým posunom, prípadne naraz veľký posun a potom zas menší, a tak ďalej. Keby som to mal vyjadriť matematicky, tak je v tom nejaká metrika alebo topológia. Blízkosť a vzdialenosť tam hrajú veľkú úlohu.
Metrika je matematickým nástrojom na uchopenie pojmu vzdialenosti, topológia je zasa nástrojom na uchopenie pojmu nekonečnej blízkosti. Keď spomínaš tieto alebo iné matematické pojmy v súvislosti s hudbou, máš na mysli nejakú formálnu súvislosť, alebo to chápeš len ako určitú voľnú inšpiráciu?
Nie je to len voľná súvislosť. Ako príklad uvediem Spektrá II. Pre mňa bol úplne rozhodujúci moment, keď som objavil matematickú vetu o mýtických číslach. Podľa tejto vety, ktorú som sám sformuloval a dokázal, má určitá konkrétna dyofantická rovnica práve tri riešenia a týmito riešeniami sú mýtické čísla 3, 7 a 13. Zo štruktúry tejto rovnice vyplývajú akási zásluhovosť mýtických čísiel a akási hierarchia, z hľadiska ktorej sú tie mýtické čísla výnimočné. A táto hierarchia podvedome funguje aj ľuďom, ktorí nerozumejú matematike, pretože čísla sú všeobecne uznávané ako mýtické čísla.
Teraz neviem, či tomu rozumiem. Naozaj si myslíš, že častý výskyt čísiel 3, 7 a 13 v mýtoch a rozprávkach je odrazom riešení nejakej rovnice?
Možno už trochu básnim, ale v rovnici ide o akési vystúpenie z jedného radu prvočísiel do iného radu, o akúsi transcendenciu. Ako keby prvočísla boli tí charakterní, silní a zložené čísla sú akoby so slabším charakterom. A tí charakterní nejako dvíhajú všetkých ostatných. Zaujímavé je, že sa dá urobiť aj ďalšia transcendencia, pri ktorej vypadne trinástka a zostanú len trojka a sedmička. Keď sa ide do akéhosi druhého neba, tak trinástka sa musí vrátiť na zem. To je niečo ako diabol, ktorý sa sprotivil Bohu a musel sa vrátiť na zem. Takže na mýtickej úrovni všetko funguje. A sú to logické zákonitosti, je to v matematike. A toto celé ma posilnilo v myšlienke aplikovať prvočísla na Bachove fúgy. Keď sa aj mýty musia skloniť pred zákonitosťami prvočísiel, pričom mýty sú duchovný výtvor a spomenuté zákonitosti sú prírodnými zákonmi, povedal som si, že aj s iným duchovným výtvorom, napríklad hudobným, sa musí dať dosiahnuť, aby sa poklonil prvočíslam.
A ako si to teda robil? Ako si skĺbil Bacha s prvočíslami?
Začal som s Fúgou gis-mol, ktorá má 143 taktov. Posledný takt som zobral dvakrát, aby som dospel k číslu 144, ktoré má pripomínať stoštyridsaťštyritisíc spravodlivých zo Zjavenia svätého Jána. Potom som fúgu rozdelil na určité úseky a každý z úsekov sa niekoľkokrát opakuje, pričom počet opakovaní je určený radom prvočísiel. Presnejšie povedané, je určený rytmom, v akom sa prvočísla vyskytujú medzi ostatnými číslami. A napokon aj časy trvania jednotlivých úsekov sú dané prvočíselným radom.
Výsledný produkt je teda jednoznačne daný konkrétnou Bachovou fúgou a vlastnosťami prvočísiel?
Nie celkom, je tam subjektívny prvok v rozdelení pôvodnej fúgy na úseky, ktoré sa potom opakujú. Tam som sa nechal viesť hudobnou logikou, aby každá časť predstavovala z hudobného hľadiska zmysluplnú formu. A okrem toho som si nechal voľnosť v inštrumentácii, aby to znelo čo najlepšie. Ale inak je naozaj skoro všetko dané Bachom a prvočíslami. A priznám sa, že zo začiatku som bol až vydesený z toho, ako všetko vychádzalo. Spočiatku som tomu nechcel ani veriť.
Otázka je, či to nevyhnutne svedčí o nejakých hlbších súvislostiach. Podľa mňa je to zaujímavá tvorivá metóda, ale ostávam skeptický v otázkach hlbších významov. Máš dojem, že v tvojej hudbe a matematike sa prejavuje nejaká hlbšia jednota?
Myslím si, že je tam nejaká afinita. A pamätám sa, že už keď sme pred niekoľkými rokmi spolu robili rozhovor pre časopis .týždeň, tak si tomu príliš neveril. A práve tvoj skepticizmus ma viedol k tomu, aby som celý postup vyskúšal aj na ďalších Bachových fúgach, čím vlastne vznikli Spektrá II. A funguje to.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.