23-ročná Julia Fischer je jednou z najväčších mladých huslistických hviezd súčasnosti. Dokonale spĺňa hlavné kritériá žiarivej hviezdy: je nielen výnimočnou huslistkou ale aj krásnou ženou. Na obaloch CD ju vydavatelia prezentujú ako zmyselnú, krehkú krásku, zahalenú závojom tajomna. Keď sme sa vo februári stretli v deň jej reprízového koncertu so Slovenskou filharmóniou v kaviarni hotela Carlton, očarila aj bezprostrednosťou a nezvyčajnou zrelosťou. Nemá rada stradivárky a súťaže sú dnes podľa nej len pre deti. Pre interview ponúkla štyri jazyky: nemčinu, angličtinu, francúzštinu a... slovenčinu.
Nemôžem sa hneď v úvode neopýtať na vašu výbornú slovenčinu...
Moja mama je z Košíc, a ja som v Košiciach každý rok – mám tu babku, tetu a ďalších príbuzných. Doma sme však najprv po slovensky vôbec nehovorili, začala som sa slovenčinu učiť sama z vlastnej iniciatívy, až keď som mala desať rokov.
Takže teraz doma komunikujete aj po slovensky?
Len my dve s mamou, pretože otec je Nemec a starší brat po slovensky nevie. Veľmi rady používame slovenčinu najmä vtedy, keď nechceme, aby nám druhí rozumeli... (smiech)
Na husliach hráte od štyroch rokov. Ako prebiehala výučba takého malého dieťaťa?
To si už nepamätám, začínala som však s tzv. Suzukiho metódou, čo je podľa mňa najlepší systém pre najmenšie deti. Veľmi sa mi to páčilo, hrala som na husliach s obrovskou chuťou a rada som navštevovala hodiny u výborného pedagóga Helge Thelena. Neskôr, ako sedemročná, som prešla na systém, vychádzajúci z ruskej školy – vyžadovalo to už viac disciplíny, koncentrácie i cvičenia.
...viac v aktuálnom čísle Hudobného života.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.