23-ročný pôvodom arménsky huslista Sergey Khachatryan je posledným víťazom prestížnej Súťaže kráľovnej Alžbety v Bruseli. Na medzinárodné pódiá vstúpil ako 16-ročný, dnes koncertuje s poprednými orchestrami. Zbožňuje svoje stradivárky, ktoré sú trofejou z bruselskej súťaže. V januári sme ho mali možnosť počuť v Bratislave so Slovenskou filharmóniou v Chačaturjanovom Koncerte pre husle a orchester d mol. Na pódiu plne pohrúžený do hry, mimo pódia bezprostredný a otvorený...
Máš k Chačaturjanovmu Husľovému koncertu zvláštny vzťah?
Samozrejme. V prvom rade – Chačaturjan bol Armén, tak ako ja. Milujem tento koncert, lebo je v ňom mnoho z arménskeho folklóru. Nie je to „univerzálna“, ale veľmi arménska hudba. Na to, aby ju huslista pochopil, mal by poznať množstvo detailov o živote v Arménsku, o ľudovej hudbe... Keď hrám Chačaturjana, cítim sa naozaj slobodne. Je to akoby moja hudba, vychádzajúca priamo z môjho srdca.
Okrem toho, koncert bol záverečným podujatím festivalu arménskej kultúry, ktorý organizoval pán Grigorjan. Cieľom festivalu bolo predstaviť viacero známych arménskych hudobníkov.
Je ti blízka tradičná arménska hudba?
Áno. Podľa mňa jej načúva každý Armén, sú mu blízke nástroje ako duduk alebo kemanča. Je to niečo, čo ostáva našou súčasťou...
Zmenilo sa niečo vo vzťahu Arménov k Chačaturjanovi po páde Sovietskeho zväzu? Väčšina národov bývalého východného bloku mala svojich „národných“ skladateľov...
Nie, v tomto sa nič nezmenilo. Chačaturjan je jedným z našich hrdinov. To platí teraz rovnako ako za sovietskej éry. Problémom je skôr to, že ho mnohí po celom svete dodnes pokladajú za ruského skladateľa. Sme celkom iná krajina, patríme k úplne odlišnej kultúre...
...viac v aktuálnom čísle Hudobného života.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.