Štúdiá: 2010–2015 Konzervatórium v Bratislave (Peter Drlička), od 2014 JAMU v Brne (Vít Spilka, Milan Polák a Milan Řeřicha)
Majstrovské kurzy: Philippe Berrod, Alexander Stepanov, Jan Jakub Bokun, Igor Armani, Aljaž Beguš
Ocenenia: Mezinárodní soutěž Leoše Janáčka Brno (2014 – 1. cena a titul laureáta v kategórii do 35 rokov), Súťaž študentov Slovenských konzervatórií (2014 – 1. cena a titul absolútneho víťaza v 2. kategórii), Clarinetto Concorso Carlino (2013 – 1.cena), Concorso ANEMOS Rím (2013 – 1. cena), Súťaž študentov Slovenských konzervatórií (2012 – 1. cena a titul absolútneho víťaza v 1. kategórii), účasť na medzinárodnej súťaži Pražské jaro (2015)
Umelecké spolupráce: EUYO (o. i. vystúpenie na prestížnej ceremónii k 60. výročiu CERNu v Ženeve pod taktovkou Vladimira Ashkenazyho – 2014), duo s klaviristkou Zuzanou Biščákovou, s VENI ACADEMY (spolupráca s Elliottom Sharpom – 2015), Cluster Ensemble (slovenská premiéra a CD nahrávka skladby Philipa Glassa Music with Changing Parts – 2015)
Hudbe si sa začal venovať už ako 6-ročný a klarinetu sa intenzívne venuješ od svojich deviatich rokov. Kto ťa v tvojom raste najviac ovplyvnil a do akej miery je to výsledok tvojej vlastnej samostatnej práce?
Najdôležitejší bol zatiaľ môj pedagóg na konzervatóriu v Bratislave. Dokázal ma v mnohých veciach usmerniť, poradiť a trávil som s ním aj najviac času počas štúdia. Samozrejme, aj prostredie na JAMU v Brne je teraz podnetné, aj keď mi trochu chýba, že tam nie je žiadna možnosť vystúpenia s orchestrom ani komorných zoskupení nie je veľa.
Pokiaľ ide o hranie, na niektoré techniky som dokázal prísť aj sám, ako napríklad pri štúdiu skladieb súčasnej hudby. Pamäťovo sa väčšinou orientujem prostredníctvom sluchu a neskôr aj podľa prstokladu a tektoniky skladby.
Vo svojej interpretačnej predstave sa zameriavaš väčšinou na vlastnosti tónu klarinetu alebo sa necháš viesť, napríklad frázovaním sláčikových nástrojov alebo spevu?
Spočiatku som vychádzal z predstavy klarinetu, dychového nástroja. Počúval som napríklad nahrávky Martina Frösta alebo ma zaujal Alessandro Carbonare svojím lyrickejším tónom. Inšpirujú ma aj hobojisti, ako François Leleux či Albrecht Mayer, ktorý mal nedávno koncert v Bratislave. Nikdy som sa však nesnažil napodobňovať niečiu interpretáciu. Prirodzene ma zaujímajú aj sláčikové nástroje, napríklad violončelo či viola. Tiež predstava ľudského hlasu alebo spevu je často potrebná.
Okrem toho, že uvádzaš koncertný repertoár klasicizmu a romantizmu, venuješ sa intenzívne aj súčasnej hudbe.
Pri hudbe 20. storočia mi nikdy neprekážali netradičné kompozičné postupy či zavádzanie rozšírených techník hry. Od istého bodu som si mohol repertoár vyberať sám a konzultovať ho na hodinách s profesorom. Tak som sa dostal v druhom ročníku, asi ako 15-ročný, ku skladbe Sequenza IXa od Luciana Beria. To bola asi prvá zásadná skladba z tohto obdobia, ktorá ma výrazne ovplyvnila vo vnímaní nástroja. Zdala sa mi vhodná, keďže napriek mimoriadne vysokým nárokom na interpreta nie je po stránke notového zápisu ani práce s časom až taká komplexná ako niektoré iné skladby.
V čom konkrétne bola pre teba náročná?
Pre mňa je to jedna z najobľúbenejších skladieb 20. storočia; hral som ju viackrát aj na súťaži a stále v nej nachádzam nové výrazové prostriedky, extrémne kontrasty aj nepatrné nuansy. Náročná bola pre mňa predovšetkým na výdrž, je tam obrovské množstvo materiálu, ktoré musí interpret ihneď hudobne spracovať, vyžaduje si to vnútorný pokoj, ktorý sa odráža na práci s dychom. Zaujímavé je, že bola písaná ešte pre klarinet so spodnou es-klapkou, kvôli čomu si dnes musí hráč niektoré súzvuky prispôsobiť. Videl som raz štýlové riešenie účastníka na Súťaži Leoša Janáčka, kde použil odrezané hrdlo z PET fľaše, aby sa mu podarilo daný súzvuk vytvoriť. Zatiaľ však najnáročnejšou skladbou zo súčasnej hudby bola pre mňa Assonance od Michaela Jarrella, v istom zmysle znamená pre mňa aj vrchol klarinetovej literatúry.
Z tvojho sólového hrania je zrejmé, že si veľmi vnímavý aj na dozvuk nástroja, akustiku sály a prácu s hudobným tichom.
Áno, pri mnohých sólových skladbách sú práve tieto aspekty kľúčové. V spomínanej skladbe Michaela Jarrella je napríklad nad jedným celým prázdnym taktom napísaný výraz Intense, čo nasvedčuje určité zámerné nadväzovanie predošlého dozvuku na ďalší materiál. V Donatoniho skladbe Clair je zas v druhom kuse uvedená dynamika ppppp, al limite dell’udibilità, čo je veľmi riskantné, pokiaľ nemá hráč pódiové skúsenosti s prácou s akustikou sály.
Momentálne si v druhom ročníku na JAMU v Brne, chystáš sa niekam aj na študijný pobyt a chcel by si tam ostať aj na dlhšie?
Áno, rád by som išiel či už do Bazileja, Paríža alebo Lyonu. Určite by som to chcel využiť, prípadne aj ostať na celé magisterské štúdium, ak bude možnosť. Venujem sa kvôli tomu teraz aj cudzím jazykom, učím sa francúzsky, nemecky a anglicky.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.