V októbri 2011 si absolvovala sériu koncertov v Japonsku. Bola to tvoja prvá zahraničná skúsenosť?
V podstate áno. Oslovili ma na základe predstavenia Madama Butterfly, v ktorom som spievala Suzuki v rámci festivalu Zámocké hry zvolenské. V postave Čo-Čo-San vtedy hosťovala sopranistka Kikuko Teshima, s ktorou som neskôr účinkovala aj v Japonsku. Na festivale Kitakyushu International Music Festival sme spolu s ďalšími sólistami z Talianska a Japonska uviedli štyri koncerty operných árií a duetov. Výborne sa mi pracovalo s klaviristom a dirigentom Marcom Boemim; spolupracoval s takými spevákmi ako Edita Gruberová alebo Renato Bruson a jeho skúsenosti a názory na hudbu ma úplne fascinovali.
Tvoj starý otec bol významný slovenský tenorista Andrej Kucharský. Zdá sa, že tvoj profesijný osud bol predurčený – dokonca ste obaja debutovali s rovnakým titulom, Čajkovského Oneginom...
Áno, to je pravda, akurát každý s inou postavou. (Smiech.) S hudbou som prichádzala do kontaktu neustále. A s mamou som možno spievala už vtedy, keď ma ešte len čakala... Práve Onegin je asi pre našu rodinu osudový, pretože mama debutovala, rovnako ako ja, v postave Oľgy. Dedo z otcovej strany bol tiež spevák, študoval u Arnolda Flögla. V opernom prostredí som vyrastala odmalička a bolo úplne prirodzené, že som išla študovať spev na konzervatórium. A som veľmi vďačná mojim rodičom za to, že môžem robiť to, čo ma baví, a že ma podporujú. Podpora najbližších je veľmi dôležitá, obzvlášť pri tejto práci.
Debutovala si pred dvoma rokmi v Košiciach. Ako si na to spomínaš?
Po konzervatóriu som začala súkromne študovať u pána Sergeja Kopčáka, čo považujem za svoje najväčšie šťastie. O pár rokov mi zavolali z Košíc, aby som prišla predspievať postavu Oľgy v Oneginovi. Réžiu robila Oľga Kapanina, ktorá mala o inscenácii jasnú predstavu. Bola to klasická réžia usilujúca o autentické podanie diela. Nie som zástancom príliš moderných výkladov, no každému vyhovuje niečo iné. Zišla sa tam úžasná partia ľudí, takže som túto produkciu doslova milovala. Škoda, že sa už hráva len zriedkavo.
Rozmýšľala si niekedy aj nad iným než hudobným smerovaním? Tvoj starý otec najskôr vyštudoval veterinárstvo, až potom sa dal na operu...
Nie, nikdy. Vždy som chcela robiť niečo s umením a operu milujem. Keď mám v inscenácii len pár vstupov, zvyšok času presedím v portáli a počúvam. A chodím sa pozerať aj na skúšky alebo predstavenia, v ktorých neúčinkujem. Napríklad Tosku v SND som takto videla aspoň päťdesiatkrát. Zbožňujem svet opery a vždy, keď mám čas, rada ho trávim s operou.
Opera SND ťa v tejto sezóne obsadila do troch zo štyroch plánovaných premiérových titulov. Na ktorú z týchto postáv sa najviac tešíš a ktorá, naopak, je pre teba najväčšou výzvou?
Na jeseň sme robili Cikkerovho Mistra Scroogea. Pre mňa to bola veľmi náročná hudba na počúvanie a o to náročnejšia na interpretáciu. Najskôr som si dosť ťažko zvykala, ale teraz sa na každé predstavenie teším. Navyše som mala možnosť spolupracovať s viacerými skvelými kolegami – s dirigentom Dušanom Štefánkom, s Petrom Mikulášom alebo s Jozefom Kundlákom. Ale najväčšou výzvou pre mňa bude titulná postava Giordanovej Fedory, ktorú naštudujem v Štátnej opere v Banskej Bystrici s Mariánom Vachom.
Bojuješ s trémou?
Tréma je podľa mňa uplne prirodzená. Ale žeby som sa pred predstavením celá triasla a mala studené ruky, to určite nie. U mňa je tréma skôr o pocite zodpovednosti. Na javisku sa môže stať čokoľvek, ale dôležité je, ako na to spevák zareaguje. Navyše, keď niekto prejde školou pána Kopčáka, už ho len tak niečo nezaskočí. (Smiech.)
Ktorá postava je tvojou vysnívanou?
Mojím veľkým snom bola Principessa z Adriany Lecouvreur a ten sa mi už splnil. Snom asi každej mezzosopranistky je, samozrejme, Carmen. Z ďalších známych postáv snívam o Dalile a veľmi inklinujem aj k ruskému repertoáru. Rada by som si zaspievala napríklad Pannu Orleánsku. K splneným snom už môžem zaradiť aj spomínanú Fedoru, kde sú neskutočne krásne hudobné pasáže.
Štúdiá: Konzervatórium v Bratislave (A. Šebestová-Kucharská), Súkromné konzervatórium D. Kardoša v Topoľčanoch (A. Šebestová-Kucharská), od 2006 súkromné štúdium spevu u S. Kopčáka, od 2011 Akadémia umení v Banskej Bystrici (S. Kopčák)
Majstrovské kurzy: P. Dvorský (2003), G. Beňačková (2004), štipendium R. Wagnera v Bayreuthe (2005)
Súťaže: Medzinárodná spevácka súťaž M. Sch.-Trnavského, Trnava (2004), Medzinárodná spevácka súťaž A. Dvořáka, Karlovy Vary (2005)
Spolupráca: 2008 – polorecitál v rámci festivalu Zámocké hry zvolenské, koncert k 60. narodeninám S. Kopčáka v rámci festivalu Banskobystrické hudobné dni; od 2009 – ŠD v Košiciach (Oľga – Eugen Onegin, Principessa de Bouillon – Adriana Lecouvreur), od 2010 – SND (Mercedes – Carmen, Pisana – Dvaja Foscariovci, Lola – Sedliacka česť, Enrichetta di Francia – Puritáni, Milosrdná sestra – Mister Scrooge, Pastuchyňa – Jenůfa, Muzikant – Manon Lescaut), ŠO v Banskej Bystrici (Fenena – Nabucco, Suzuki – Madama Butterfly), 2011 – séria koncertov v rámci Kitakyushu International Music Festival, Japonsko
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.