Logo HŽ

Gérard Grisey (1946–1998): Quatre chants pour franchir le seuil

Jedenásteho novembra uplynulo dvadsať rokov od smrti Gérarda Griseyho, ktorého osobitá hudba predstavuje takmer renesančné spojenie vedy a umenia. Jeho posledná skladba Quatre chants pour franchir le seuil (Štyri spevy pri prekračovaní prahu) sa právom považuje za jedno z najzávažnejších diel, ktoré vznikli na sklonku 20. storočia. Jej premiéry (3. 2. 1999) sa autor už nedožil. Paradoxne sa skladba, v ktorej Grisey rozjímal nad smrťou, stala jeho vlastným rekviem.

V posledných rokoch života Grisey popri „svojich témach“ akoby hľadal nový vzťah so západnou hudobnou tradíciou. Quatre chants pour franchir le seuil je svojrázne hudobné rozjímanie o smrti v štyroch dejstvách (smrť anjela, civilizácie, zvuku a ľudstva). Vybrané texty znázorňujú štyri rôzne civilizácie: kresťanskú, staroegyptskú, grécku a mezopotámsku. Spája ich téma nevyhnuteľnosti smrti. Neustále používanie klesajúcich mikrotonálnych fráz a demonštratívne hlbokých nástrojov (kontrabasklarinet, basová tuba či hlboké bicie) nepriamo odkazujú na diela, ktoré sa zaoberali otázkou smrti (Mahler, Strauss, Berlioz).

Obsadenie a forma

Inštrumentáciu skladby tvorí pätnásť nástrojov a soprán. Sú rozdelené do štyroch skupín po štyroch hráčoch. Jedna skupina je „vysoká“ a ostatné tri sú „hlboké“ a sú umiestnené vzadu. Každá skupina je zložená z páru dychových nástrojov (dva saxofóny, dva klarinety alebo dve tuby), jedného strunového nástroja (violončelo, harfa, kontrabas) a jedného hráča na bicích nástrojoch. Skupiny s klarinetmi a so saxofónmi sú umiestnené na krajoch, skupina s tubou v strede. Skupina vpredu je zložená podobne, no z nástrojov s vyššie položeným rozsahom. Namiesto bicích je v nej použitý soprán a dva rôzne dychové nástroje – flauta a trúbka. Inštrumentár skladby taktiež využíva bohatú škálu bicích nástrojov, ako napríklad veľkú súpravu gongov (dohromady ich je pätnásť), vibrafón s nezvyčajným rozsahom od malého c, antické činely, steel drumy a zvonkohru. Saxofóny sú podladené o štvrťtón, violončelo a harfa používajú skordatúru. Inštrumentácia ďalej vyžaduje takmer od každého hudobníka ďalšie nástroje zo svojej rodiny.

Kompozícia Quatre chants pour franchir le seuil funguje ako inovatívne koncipovaná „symfonická forma“. Prvá časť buduje napätie, druhá časť je pomalá a pokojná a tretia, krátka farebná časť, vyústi cez „falošné interlúdium“ do poslednej časti, ktorá obsahuje viac výrazovo rozdielnych dielov. Tieto materiálovo rozdielne časti majú v otázke kompozičnej stratégie spoločnú niť. Touto niťou je veľmi sofistikovaná práca s „polyfóniou“ hudobných parametrov (ich prelínanie, spájanie atď.).

La mort de l’ange


Viac v aktuálnom vydaní časopisu

http://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/skladba-skladatel-mesiaca/1549-gerard-grisey-1946-1998-quatre-chants-pour-franchir-le-seuil/



Aktualizované: 13. 12. 2018