Čo vás priviedlo k rozhodnutiu pôsobiť na Slovensku?
Rozhodla som sa ísť študovať na VŠMU k pani profesorke Zsapkovej, a keďže som mala v pláne na Slovensku chvíľu ostať, začala som chodiť na rôzne konkurzy. Jeden z nich nakoniec vyšiel. (smiech.)
Aké je byť prvou flautistkou v ŠKO Žilina?
Je to veľmi kreatívna, ale aj zodpovedná práca, často plná výziev. Prvý flautista musí byť flexibilný, pohotový a hlavne si musí vždy zachovať chladnú hlavu. Zapadnúť do zabehnutého orchestra, ktorý má určité očakávania, mi spočiatku dalo zabrať. Je to pre mňa veľká škola a každým týždňom sa učím nové veci, na aké človeka škola ani prax v iných telesách formou výpomocí nepripraví. Musím však povedať, že v ŠKO máme skvelý kolektív a s podporou kolegov ide všetko ľahšie.
Aké diela by ste radi pridali do repertoáru ŠKO?
V našom repertoári by som určite prijala viac diel, ktoré by pre nás boli výzvou a ktoré v ŠKO nie sú také známe, no napriek tomu sú krásne. Podľa programu tohtoročnej koncertnej sezóny nás však pár výziev čaká, z čoho sa úprimne teším. Čo sa týka súčasnej hudby, stretávam sa s ňou v orchestri pomerne často, silné zastúpenie tu má hlavne tvorba slovenských autorov. Naštudovanie týchto diel je komplikovanejšie a často si vyžaduje osvojenie rôznych moderných techník, čo však vnímam ako obohacujúcu skúsenosť. Osobne by som si rada zahrala napríklad Ibertov flautový koncert, z orchestrálnej tvorby Dafnis a Chloé od Mauricea Ravela a tiež symfonické diela od Čajkovského, Brahmsa alebo Šostakoviča. Veľmi sa teším aj na novembrový koncert v ŠKO, na ktorom si konečne budem môcť zahrať Prelúdium k Faunovmu popoludniu.
Ako sólistka ste sa predstavili aj s väčšími telesami, napríklad so Slovenskou filharmóniou či Štátnou filharmóniou Košice…
Koncerty s oboma menovanými orchestrami boli pre mňa krásnym zážitkom. S láskou spomínam hlavne na koncert so Slovenskou filharmóniou, na ktorom všetko vyšlo podľa mojich predstáv a aj podľa reakcií publika a orchestra sa mi podarilo odovzdať lásku k hudbe a interpretovať odkaz danej skladby. Doma sa však asi viac cítim v orchestri. Ako prvá flauta si sólového hrania užijem stále dosť, ale necítim sa tak „naho“. Obe verzie hrania majú svoje čaro, no orchestrálna hudba ma od malička fascinovala a tvoriť hudbu v takom veľkom kolektíve sa asi ničomu nevyrovná.
Pôsobíte aj v iných ansámbloch?
Momentálne...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 10/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.