Slovenská hudba 2/2025

Slovenská hudba - Úvodom

Úvodom

„Povedz mi a zabudnem, ukáž mi a zapamätám si, zapoj ma a porozumiem.“
Čínske príslovie

Milí čitatelia, ako napovedá úvodný citát, hlavným zameraním predkladaného druhého čísla 51. ročníka Slovenskej hudby sú otázky hudobného vzdelávania. Keď som v tej súvislosti dumala, ktorým smerom viesť tento úvodník, napadlo mi hneď niekoľko tém – tridsaťšesť rokov zmien a reforiem v slovenskom školstve, problematika hudobnej pedagogiky ako vedy v systematike hudobných vied, aktuálne otázky kurikulárnej reformy v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v súvislosti s hudobným vzdelávaním, či „ako dnes?“ – „ako po korone?“... Veľa tém – málo odpovedí...

Pozrime sa teda na chvíľu do histórie. Po roku 1989 sa ústredným orgánom štátnej správy pre školstvo a vzdelávanie na Slovensku stalo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, ktoré 1. júla 2010 zmenilo názov na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Od 1. februára 2024 došlo opätovne k zmene názvu na Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVaM). Na čele tohto ministerstva sa od roku 1989 vystriedalo celkom 27 ministrov či osôb poverených vedením. Už z tohto čísla vyplýva, že takmer žiaden z ministrov nezotrval na svojom poste celé funkčné obdobie – len dvaja, a to Eva Slavkovská (13. 12. 1994 – 13. 12. 1998) a Ján Mikolaj (4. 7. 2006 – 8. 7. 2010). Ako tento výpočet naznačuje, rozvoj i stabilita slovenského školstva zdá sa byť len zbožným prianím, nie realitou. Tomu napovedá i viacerá zásadných rámcových koncepcií, reforiem či správ o stave slovenského školstva: projekt Konštantín (1994), projekt Milénium (2000), obsahová reforma školstva (J. Mikolaj, 2008), správa o stave slovenského školstva (J. Čaplovič, 2013) a mnohé ďalšie čiastkové správy či štúdie. Takmer žiadna z nich nebola uvedená do života bezo zvyšku. Aj preto sa stále hovorí o problémoch v slovenskom školstve, o morálnom i finančnom nedocenení učiteľov, o podvýžive vo financovaní základného, stredného i vysokého školstva a výskumu, o zlých výsledkoch žiakov a potrebe reformy... Obrátim na chvíľu vašu pozornosť len na niektoré neriešené problémy vysokého školstva, pripravujúceho aj budúcich učiteľov: prepláva vysokých škôl (žiaden z ministrov si s týmto problémom doposiaľ neporadil), rozdrobené študijné programy, nedostatočná diferenciácia vysokých škôl (snaha vysokých škôl o zaradenie medzi tzv. „výskumné univerzity“, ktoré sú lepšie financované), hodnotenie i financovanie vysokých škôl na báze publikácií registrovaných v zahraničných citačných databázach (nie na báze kvality absolventov), zväčša neexistujúce prijímacie konanie (keďže školy sú financované na základe počtu študentov), pokrivené grantové financovanie výskumu (veľa žiadateľov, málo financií), krátkodobé zmluvy a podmienka mať PhD. (chýbajúci lektori z praxe, častá personálna fluktuácia), povinnosť publikovať a publikovať a publikovať vedúca k strate motivácie učiť...

Poslednou a najrozsiahlejšou reformou, ktorá v školstve rezonuje od roku 2022, je kurikulárna reforma školstva, ktorá by mala prispôsobiť obsah a formy vzdelávania potrebám 21. storočia, t. j. presunúť ťažisko z odovzdávania vedomostí na rozvoj komplexných spôsobilostí a potenciálu každého žiaka. Že by sme sa opätovne vrátili k myšlienkam dávnych mudrcov, mysliteľov a pedagógov, ktorí už pred rokmi i stáročiami upozorňovali na to, že dôležitou súčasťou vzdelávania je rozvoj tzv. mäkkých zručností (soft skills) – flexibilita, usilovnosť, zodpovednosť, rozhodnosť, kooperácia, sociabilita, komunikácia a pod.? Ako naznačujú viaceré vedecké štúdie z oblasti psychológie a sociológie, v živote človeka sa na úspechu podieľajú práve tieto nemerateľné mäkké zručnosti, a to až vo výške takmer 75 – 80 %. Tvrdé zručnosti (hard skills), ktoré predstavujú profesionálne kompetencie alebo zručnosti pre výkon povolania získané merateľným formálnym akademickým vzdelávaním, sa na úspechu v živote človeka podieľajú podstatne nižším percentom (len 25 – 20 %). Nielen v základnom či strednom, ale i vo vysokoškolskom priestore sa potýkame s nedostatkom rozvoja mäkkých zručností, a to aj pri príprave budúcich učiteľov, hoci už Ján Amos Komenský povedal, že: „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti“.

K hudobnému vzdelávaniu sa v druhom čísle Slovenskej hudby viažu celkom tri štúdie. Profesor J. Vičar predstavil hudobné kryptogramy ako nástroj na rozvoj kultúrnej a interdisciplinárnej gramotnosti (Hračky s hudebními kryptogramy), Y. Halai nás oboznámil s históriou i súčasným konceptom hudobného vzdelávania v Bielorusku (Hudobné vzdelávanie v Bielorusku) a M. Lechtová upriamila pozornosť na problematiku historicky poučenej interpretácie a možnosti jej štúdia na slovenských umeleckých školách (Historicky poučená interpretácia). K hudobnému vzdelávaniu sa viaže aj recenzia učebného textu M. Hottmara Dejiny hudby I. Starovek. Stredovek z pera A. Kňažíkovej. Okrem toho aktuálne číslo prináša dokončenie štúdie Laury Karas Belicovej Reálne a virtuálne v opere Antonína Dvořáka Rusalka (II) a rozhovor V. Godára a K. Godárovej s Jánom Slavíkom pri príležitosti neuveriteľných 50 rokov existencie sláčikového Moyzesovho kvarteta (Päťdesiat rokov Moyzesovho kvarteta).

Nuž a na záver mi dovoľte ešte jednu myšlienku, súvisiacu so vzdelávaním: neočakávajme, že mladí ľudia budú svet vnímať našimi očami, nediktujme im svoje videnie sveta, ale naučme sa ich počúvať a naučme sa inšpirovať ich k vlastnej ceste, k vlastným riešeniam.

Príjemné a poučné chvíle so Slovenskou hudbou praje
Alena Čierna