Melos-Étos

Milan Adamčiak sa chtiac-nechtiac stal v slovenskom umeleckom prostredí legendou, ikonou, hrdinom, Donom Quijotom, mytologickou bytosťou. Je tu a nie je tu. Jeho umelecké intervencie do skutočného zvukového diania, vyrobené a nájdené hudobné a zvukové nástroje, zvukové skulptúry, grafické partitúry, hra s náhodou a na náhodu, jeho písané slovo a hovorené improvizované anekdoty pred i za kamerou, v galériách, koncertných sieňach, na lúkach či v meste - to všetko sa stalo impulzom pre mnohých ďalších umelcov z okruhu výtvarníkov, hudobníkov, akademikov, laikov i samoukov. Jeho odkaz prežíva vďaka uchovaným grafickým partitúram a záznamom, ktoré sa náhodou dostali do správnych rúk. Adamčiak je takmer virtuálna bytosť v súčasnosti prežívajúca ako sociálna skulptúra Michala Murina. Murin jeho ďalšiu existenciu vymodeloval tým, že mu zabezpečil vlastné bývanie a stará sa o jeho kultúrny comeback, pričom tento altruistický priateľský čin povýšil na umelecký akt. Adamčiak je pôvodcom a zároveň výsledkom existencie slovenskej umeleckej komunity, ktorá jeho diela, filozofiu a niekedy aj holú životnú existenciu neustále zachraňuje a oživuje.