Ilja Zeljenka
Slovenský skladateľ. Popri gymnaziálnych štúdiách zároveň súkromne študoval harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera a klavír u Rudolfa Macudzińského. Roku 1956 absolvoval svojou Prvou symfóniou štúdium kompozície u Jána Cikkera na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pôsobil ako dramaturg v Slovenskej filharmónii a v Slovenskom rozhlase, neskôr v slobodnom povolaní. Z jeho početnej tvorby treba spomenúť deväť symfónií, dvadsaťpäť klavírnych sonát, štrnásť sláčikových kvartet a množstvo ďalších komorných i koncertantných skladieb. Zároveň je autorom hudby k viac ako stovke filmov. Patril k najvýraznejším postavám generácie slovenských skladateľov, ktorá sa formovala pod vplyvom klasikov hudby 20. storočia a európskej avantgardy 50. a 60. rokov. Jeho dielo bolo zreteľne štýlovo individualizované už od prvých opusov. Vo formovaní Zeljenkovej hudobnej reči je markantných viacero polôh, od neoklasicizmu cez postwebernovské koncepcie, vplyv Novej hudby 60. rokov, vlastný koncept „bunkovej“ kompozície až po folklórom inšpirovanú tvorbu a neoromantickú orientáciu v 70. rokoch. Prekonávajúc tradíciu a v snahe o nové výrazové nuansy načrtol Ilja Zeljenka nový, osobitý spôsob tvarovania zvuku a formy, vďaka čomu sa jeho skladby s úspechom uvádzajú na Slovensku, ale aj v zahraničí. Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení.