György Kurtág
György Kurtág – maďarský skladateľ, klavirista a pedagóg. Patrí k výrazným osobnostiam maďarskej hudobnej avantgardy. Od roku 1940 začal navštevovať hodiny klavíra u Magdy Kardosovej a kompozíciu u Maxa Eisikovitsa v Temešvári. Po skončení 2. svetovej vojny sa presťahoval do Budapešti v nádeji, že sa stane žiakom Bélu Bartóka. V štúdiách pokračoval na Hudobnej akadémii Franza Liszta v Budapešti u Sándora Veressa, Ferenca Farkasa (kompozícia), Pála Kadosu (klavír) a Lea Weinera (komorná hra). Neskôr študoval v Paríži, kde navštevoval kurzy Oliviera Messiaena a Daria Milhauda. Po štúdiách pôsobil ako korepetítor Národnej filharmónie (1960 – 1968) a pedagóg klavírnej hry a komornej hudby na Hudobnej akadémii v Budapešti (1967 – 1993). Medzi jeho žiakov patria aj Zoltán Kocsis a András Schiff. Pôsobil tiež ako rezidenčný skladateľ v Berlíne, Viedni a Paríži. V roku 1995 sa zúčastnil na spoločnom projekte 15 skladateľov (L. Berio, F. Cerha, P. H. Dittrich, M. Kopelent, G. Kurtág, J. Harbison, A. Nodheim, B. Rands, M.-A. Dalbavie, J. Weir, K. Penderecki, W. Rihm, A. Schnittke, J. Yuasa), ktorí spoločne skomponovali dielo Rekviem zmierenia, premiérovo uvedené v Stuttgarte, Helmutom Rillingom. Rozhodujúci vplyv na formovanie Kurtágovho hudobného jazyka mali predovšetkým Anton Webern a Béla Bartók. Ďalší inšpiračný zdroj nachádzal Kurtág v tvorbe viacerých maďarských básnikov, na ktorých básne vytvoril niekoľko piesňových cyklov (Štyri piesne na básne Jánosa Pilinszkého pre bas a komorný súbor, 1975; Fragmenty Attilu Józsefa pre soprán, 1981). Ťažisko jeho tvorby spočíva v komornej hudbe, v miniatúre a vo fragmente, ktoré neraz spája do veľkých celkov. György Kurtág je držiteľom mnohých domácich a medzinárodných ocenení (Erkelova cena, Kossuthova cena, Herderova cena, Cena Ernsta von Siemensa, Grawemeyerova cena, Cena Johna Cagea atď).