• 1953 – 1958

    Konzervatórium v Košiciach (klarinet)

  • 1958 – 1963

    VŠMU v Bratislave (klarinet a kompozícia - Ján Cikker, Otto Ferenczy, Ľudovít Rajter); redaktor Čs. Rozhlasu v Bratislave

  • 1961

    založil Bratislavské džezové kvarteto (L. Gerhardt – klavír, Jozef Novan – vibrafón, Gustáv Riška – kontrabas, Ján Halász / Pavol Polanský – bicie)

  • 1962

    účasť na Medzinárodnom jazzovom festivale Kralove Vary, ocenenie za najlepší interpretačný výkon; realizácia prvých slovenských rozhlasových nahrávok z oblasti moderného jazzu (Nat Adderley: Sack O´Woe; L. Gerhardt: Večerná nálada, I. Horváth: Siluety a i.)

  • 1963

    rozpad Bratislavského džezového kvarteta; založil Trio (L. Gerhardt, Emil Novotný – kontrabas, J. Halász – bicie; hostia: Milan Belan, Laco Deczi, Ladislav Martoník, Pavol Polanský), pre ktoré komponoval jazzové témy (Ingrid, Pyramída, Zamyslenie, Zátišie s tulipánmi a i.), vystúpenie na Medzinárodnom jazzovom festivale v Prahe (IJFP 1964, 1966, 1978...)

  • 1965 – 1968

    hrávanie po bratislavských kluboch s Bratislavským combom Z. Kratochvíla, Combom Gustava Offermanna a i. zameranými na populárnu hudbu

  • 1969 – 1973

    rozhlasový redaktor

  • 1970

    člen dua s Karolom Ondreičkom (hostia Dušan Húščava, Lubomír Tamaškovič, Jozef Brisuda, Anton Jaro, Jozef „Dodo” Šošoka, Cyril Zeleňák)

  • 1976 – 1982

    účinkovanie Ladislav Gerhardt Quintet na Bratislavských jazzových dňoch

  • 70. – 80. roky

    aranžér pre muzikály v zahraničí (C. Porter: Kiss me, Kate; V. Youmans: No, No Nanette a i.); kompozičná činnosť (Blues pre Angelu Davisovú - 1971, Džezová melodráma na texty detí umučených fašizmom - 1972, úprava textu Tomáš Janovic; Obrazy a reminiscencie pre džezové sexteto a symofonický orchester - 1972, na objednávku filharmónie v Košiciach); hudba k TV pásmu poézie Miroslava Válka Obrazáreň (1975); hudba k filmom Pre mňa nehrá blues (1964, réž. J. Medveď), 322 (1969, réž. D. Hanák); hudba k divadelnej hre W. Saroyana Čas tvojho žitia (1973, réž. J. Budský); tvorba pre deti: Ako išiel vĺčko do sveta (1973, TV seriál), Belasý Peter (bábková TV hra, réž. J. Chlebík), Guľôčky (1982, filmový muzikál, réž. Peter Stoličný), Pastier Matej (TV seriál, réž. M. Čermák) 

Jazzový inštrumentalista, vďaka ktorému na Slovensku prenikol jazz do širšieho povedomia. Propagoval tunajšiu scénu v celoštátnom a príležitostne v zahraničnom kontexte. Rzvíjal aj impulzy hard bopu. V jeho hre sa prelínalo niekoľko inšpiračných zdrojov, ktoré skĺbil do svojskej syntézy. Osobitné miesto mali klaviristi soul jazzu (J. Mance, B. Timmons) a v baladách rád využíval postupy B. Evansa. V roku 1961 založil prvú skupinu - Bratislavské džezové kvarteto (Jozef Novan, Gustáv Riška, Ján Halász alebo P. Polanský, príležitosne G. Koval). So kupinou nahral rozhlasové snímky, ktoré sa stali prvými slovenskými nahrávkami moderného džezu, napr. Nat Adderley: Sec Of Woe, L. Gerhardt: Večerná nálada, I. Horváth: Siluety. Po rozpadnutí kvarteta Gerhardt utvoril trio (Emil Novotný, J. Halász). Na začiatku 70. rokov sa oslabila aktivita slovenského džezu (oslabenie záujmu inčtiúcií a obecenstva, nedostatočný prílivnových hudobníkov a pod.) V roku 1975 sa uskutočnili v prvé Bratislavské džezové dni a tak Gerhardt s gitaristom Karolom Ondreičlkom hľadali hudobníkov. Gerhardt začal viac komponovať, zaujímavo vkladal politikú situáciu do skladieb: Blues pre Angelu Davisovú (1971), Džezová melodráma na texty detí mučených fašizmom (1972, prvá cena v tematickej súťaži SHF). Systematicky sa zaoberal zhudobňovaním textov M. Válka, napísal hudbu k televíznemu pásmu Válkovej poézie Obrazáreň (1975, réž. I. Lembovič) a 1985 realizovali spoločnú nahrávku LP Len tak (spev A. Bartšová a P. Lipa). Zvláštne miesto má v jeho tvorbe scénická hudba, komponoval hudbu k filmom: Pre mňa nehrá blues (1964, réž. J. Medveď) a 322 (ˇ1969, réž. D. Hanák), okrem toho napísal hudbu k asi 20 krátkym filmom. Tvoril aj pre detské serály, filmy a muzikály: Ako išiel vĺčko do sveta, Belasý Peter, Guľôčky, Pastier Matej.

x