-
1960 - 1966
Konzervatórium v Bratislavae (husle - Aladár Móži)
-
1984 - 1986
VŠMU (Aladár Móži, Albín Vrteľ)
-
1991 - 2001
Viedeň, súkromné hodiny (Wolfgang Schneiderhan)
-
1966 - 2007
člen Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu, od 1968 2. koncertný majster, neskôr dlhodobo koncertný majster (rozhlasové nahrávky niektorých vrcholných diel hudby 20. storočia pre husle a orchester, príp. klavír, kritikou ocenené predvedenie Hindemithovho husľového koncertu)
-
od 1970
člen husľového dua s Alžbetou Plaskurovou (neskôr Husľové duo Wolfganga Schneiderhana)
-
-
1. hráč v skupine ll. huslí a vedúci skupiny orchestra Slovenskej filharmónie
Už počas štúdií získal viacero cien a uznaní. Pre mimoriadne interpretačné schopnosti sa stal krátko po skončení konzervatoriálnych štúdií členom a neskôr dlhodobo koncertným majstrom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v Bratislave. Realizoval nespočetné množstvo nahrávok pre Slovenskú televíziu, ale najmä pre Slovenský rozhlas vrátane nahrávok tvorby slovenských skladateľov.
Je renomovaným komorným hráčom, účinkoval vo viacerých komorných zoskupeniach, z nich najznámejšie bolo asi Husľové duo Wolfganga Schneiderhana s Alžbetou Plaskurovou.
"Šimčiskova interpretácia vychádza z pozície skúseného praktika, ktorý vie vystihnúť hudobnú a myšlienkovú ideu diela. Jeho hra poslucháčov oblažuje jasným zvukom, zreteľnosťou v témach, zmysluplnosťou vo fráze vyjadrenou kvalitným tónom. Údelom viacerých slovenských huslistov je dvojitá koncertná kariéra: sólisticko-komorná a orchestrálna. Predpokladom jednej aj druhej je celoživotná profesionalita, dokonalá technika, zmysel pre súhru a ovládanie špecifík jednotlivých hudobných štýlov. Šimčisko je suverénny v oboch oblastiach. O jeho kvalitách vypovedajú mnohé kritiky v domácich periodikách, ale aj zahraničné recenzie. ... Je impozantné, ako si umelec popri hráčskych povinnostiach v orchestri udržal postavenie koncertujúceho sólistu a vyhľadávaného komorného spoluhráča. Mimoriadne cenný je jeho záujem o tvorbu slovenských autorov, čo dokazuje aj veľký počet nahrávok v SRo.“ (Slovník slovenského koncertného umeina II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 154-156.)