-
od 70. rokov
duo s Petrom Michalovičom
-
1979
spoluzakladateľ pesničkárskeho združenia Slnovrat
-
1980
koniec spolupráce s Petrom Michalovičom; vystupuje ako sólista (resp. s gitaristom Igorom Jančárom)
-
1981
odchod zo Slnovratu, orientácia na duchovné témy
-
1984
spolupráca so Zuzanou Homolovou a Milošom Janouškom
-
1985
účasť na Martinskom Folkfóre
-
1987
prispievanie do samizdatových časopisov Fragment-K a Bratislavské listy, do Rádia Slobodná Európa a Hlas Ameriky; bohatá koncertná činnosť predovšetkým v Čechách (festivaly Valašský Špalíček, Prázdniny v Telči, Folková noc na Frýdštejně, Náměšť nad Oslavou a i.)
-
1989
na pozvanie speváčky Joan Baezovej vystúpil na Bratislavskej lýre; jeden zo stálych účastníkov protestných mítingov Novembrovej revolúcie a autor neoficiálnej hymny revolúcie Sľúbili sme si lásku
-
1990
koncerty na Slovensku
-
1991
koncert v pražskej Lucerne (krstný otec reedície platne Karla Kryla Maškary)
-
1992
realizácia autobiografického profilu do cyklu Pesničkári slovenskí
-
1993
odchod do Čiech, kde pôsobí ako novinár a publicista; sporadicky vystupuje v rámci koncertov Slnovratu s dcérou Mariou Hoffman (spev, klávesové nástroje), Petrom Michalovičom a jeho synom Petrom Michalovičom, ml. (spev, gitara)
Ivan Hoffman sa snaží preniknúť až na dno individuálneho zážitku a pri piesňových záznamoch zo svojich citových a intelektuálnych ciest sa nevyhýba ani tým najdôveryhodnejším zdôvereniam. Prekvapuje citlivosťou, s akou dokáže hovoriť o intímnych a zraniteľných miestach ľudskej duše. Jeho neutíchajúca snaha hľadať a nachádzať hlbší zmysel vo všetkom, čím sa podieľame na okolitom dianí, hovorí o miere zodpovednosti každého z nás. (Ladislav Snopko)
To, čo ho odlišuje od ostatných "folkerov", je jeho morálny pátos. Hovorí síce o spoločnosti, ale cez vnútorný svet jednotlivca. Od začiatku pútal pozornosť otvorenosťou – tam, kde iní pesničkári obvykle volili metaforu alebo podobenstvo, Ivan Hoffman použil priamočiare pomenovanie. (Ján Brezina)