-
1931 – 1938
Hudobná škola pre Slovensko v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
-
1938 – 1942
Hudobná a dramatická akadémia v Bratislave (klavír – Frico Kafenda)
-
1943
absolutórium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave
-
1943
sólistka školského orchestra na slávnostnom koncerte pri príležitosti poštátnenia Hudobnej a dramatickej akadémie a jej premenovaní na Štátne konzervatórium v Bratislave
-
1942 – 1944
nadstavbové štúdium (Frico Kafenda)
-
1951 – 1953
ašpirantúra na VŠMU (Frico Kafenda)
-
1953 – 1954
dokončenie štúdia ašpirantúry (Rudolf Macudziński), študijné pobyty: Paríž (prof. Sandan), Warszawa (prof. Drzewicki), Viedeň (Bruno Seidlhofer)
-
1947
medzinárodný interpretačný kurz Salzburg (P. Weingarten)
-
1956
medzinárodný interpretačný kurz Lausanne (Alfred Cortot)
-
pedagogické pôsobenie:
-
1946 – 1948
Hudobná škola pre Slovensko v Bratislave
-
1947 – 1949
Štátne konzervatórium v Bratislave
-
1947 – 1948
Katedra hudobnej výchovy na FFUK v Bratislave
-
1950 – 1951
Katedra hudobnej výchovy na PF UK v Bratislave
-
1954 – 1989
VŠMU v Bratislave (od 1966 docentka)
-
1989 – 1996
JAMU v Brne (docentka klavírnej hry)
-
1975 – 2005
každoročne lektorka individuálnej klavírnej hry (neprofesionálov) na letnom štrnásťdennom Stretnutí priateľov komornej hudby v juhočeskej Bechyni (organizátor Česká hudební společnost)
Popri sólistických výkonoch bola aktivita Evy Fischerovej-Martvoňovej bohatá a rozmanitá i v partnerstve so sólistami, či s komornými zoskupeniami. Osvedčila sa ako pohotová a citlivá partnerka nielen inštrumentalistov ale aj spevákov. Vystupovala s huslistami: Mikuláš Jelínek, Marta Geeringerová-Országhová, Vojtech Gabriel, Ladislav Nemec ; s komornými súbormi: 1. slovenské kvarteto s primáriom Vojtechom Gabrielom, Pražské i Bratislavské dychové kvinteto. Spolupracovala so spevákmi: Juraj Martvoň (brat), Mária Kišonová-Hubová, Anna Hornungová-Martvoňová (švagriná), Nina Hazuchová, Alžbeta Svobodová, Ondrej Malachovský, František Livora, Juraj Oniščenko, Mária Andrašovanová, Ida Kirilová, Peter Mikuláš, Ján Galla; zo zahraničia: Dušan Djordevič, Dela Stanislavová, Ferdinand König. Účinkovala so Slovenskou filharmóniou, so Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala, Symfonickým orchestrom Čs. rozhlasu, Symfonickým orchestrom FOK Praha, s Moravskou filharmóniou pod taktovkami: Karla Ančerla, Zdenka Bílka, Ladislava Holoubka, Johna Hopkinsa, Ľudovíta Rajtera, Václava Smetáčka, Bohdana Warchala. Ako sólistka i komorná hráčka bola vytrvalou, horlivou propagátorkou slovenskej tvorby a premiérovala rad noviniek. Uvádzala ich aj v zahraničí (naposledy r. 1987 v Provence – na známom medzinárodnom klavírnom festivale v La Roque d’Antheron – recitál zo slovenskej klavírnej tvorby). Bohatá je aj sumarizácia jej hosťovaní v zahraničí: Rusko a ďalšie štáty bývalého Sovietskeho zväzu, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Maďarsko, Egypt, Pensylvánia (USA), India. Bývala účastníčkou Prehliadok slovenského koncertného umenia na Slovensku i v Prahe a na festivaloch (Bratislavské hudobné slávnosti, Pražská jar a ďalšie).
Bola často pozývaná za člena, či za predsedníčku poroty klavírnych súťaží. Spolupracovala s televíziou a rozhlasom. Vo fonotéke bratislavského rozhlasu sa nachádza rad jej realizácií najmä slovenskej klavírnej literatúry. V posledných rokoch sa ťažisko jej zamerania presunulo na metodické, pedagogické a organizátorské aktivity.
Pre rozvoj klavírnej pedagogiky na Slovensku má ďalekosiahly význam. Vyučovala na všetkých stupňoch hudobného školstva od elementárnych začiatkov až po vedenie hotových umelcov pri budovaní repertoáru. Len na VŠMU vyšlo z jej triedy viac ako 30 absolventov, traja ašpiranti: Stanislav Zamborský, Sylvia Čápová-Vizváry, Tomáš Gaál. Z nich na koncertnom pódiu pôsobia Daniela Satury-Šašinová, Miki Skuta. Pedagogicky pôsobia na konzervatóriách v Bratislave Katarína Dibáková, Nataša Bezeková, v Košiciach Mária Dravecká, v Brne Renata Bialasová. Tomáš Gaál ako pedagóg pôsobil v Portugalsku, v súčasnosti v Ostrave, v Austrálii Jana Konečná-Kovářová, na súkromnom konzervatóriu v Madride Katarína Miňová-Gurská. Na VŠMU pôsobili Darina Lacková, Ingeborg Francová.
Eva Fischerová-Martvoňová bola predsedníčkou slovenskej sekcie Európskej asociácie učiteľov klavíra (EPTA). Skúsenosti z pódia i z vyučovania sprístupňovala formou prednášok nielen doma (na viacerých ZUŠ, v Dolnej Krupej v rámci EPTA), ale aj v zahraničí (Graz, Drážďany, Weimar, Pensylvánia).
Od roku 1988 každoročne dramaturgicky a organizačne pripravovala (v spolupráci s Asociáciou učiteľov hudby Slovenska) letné semináre na Konzervatóriu v Bratislave. Venovala sa aj deťom s mimoriadnym hudobným nadaním na ZUŠ.