Imrich Szabó

Predstavil sa na významných domácich organových festivaloch a organových cykloch (Organové koncerty pod Pyramídou, Dni organovej hudby v Bratislave, Kremnický hradný organ, Slovenské historické organy, Medzinárodný organový festival Ivana Sokola v Košicich, Trnavské organové dni) ako aj na Bratislavských hudobných slávnostiach a i. V zahraničí koncertoval v Nemecku, Francúzsku (Notre-Dame Paríž, Saint-Sernin Toulouse), Švédsku, Veľkej Británii, Švajčiarsku, Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku a i.

Spolupracoval s mnohými slovenskými a českými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu Bratislava, Štátna filharmónia Košice, Janáčkova filharmónia Ostrava, Štátny symfonický orchester Gottwaldov a ď.) pod taktovkou domácich a zahraničných dirigentov (Ondrej Lenárd, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Róbert Stankovský; Tomáš Koutník, Otakar Trhlík, Jan Valta; Stephan Gunzenhauser). V rokoch 1989 – 1991 bol sólistom Štátneho komorného orchestra v Žiline. Medzi jeho komorných partnerov patrili Peter Michalica, vn, husľové duo Quido a Anna Hölblingovci, Marián Banda, vl, Jozef Podhoranský, vc, ďalej speváci Peter Dvorský, Ján Galla, Edita Grúberová, Hana Štolfová-Bandová, Emília Dzemjanová, org a i.

Popri koncertnej a pedagogickej činnosti je aktívny v oblasti organológie, a to najmä ako odborný poradca pri rekonštrukciách a reštaurovaniach organov. Od roku 1985 sa venuje údržbe organu v Koncertnom štúdiu SR v Bratislave. Je spoluautor (s Mariánom Mayerom) dispozície rozšíreného organa v rímsko-katolíckom kostole Blumentál v Bratislave (1988). Ako člen odbornej komisie na prípravu súťažných podkladov a hodnotenia ponúk na dodávku nového koncertného organa pre Slovenskú filharmóniu, vypracoval dispozičnú koncepciu tohto nového hudobného nástroja. Je iniciátorom a dramaturgom Organových koncertov pod Pyramídou, usporiadaných Slovenským rozhlasom v Bratislave.

„Szabóov vysoko profesionálny interpretačný prejav sa opiera o zdatné technické zázemie, precízne vypracovanie, vyhranené štýlové cítenie, vždy prítomnú tvorivú fantáziu, inteligenčný nadhľad a najmä o intenzívnu, sugestívnu muzikalitu. Dokáže odhadnúť akustické danosti príslušného koncertného priestoru, farebné možnosti nástroja a podľa toho volí dramaturgickú zostavu svojho vystúpenia. Je významným predstaviteľom strednej generácie slovenských organistov, zodpovedným organizátorom (od roku 1990 je predsedom Klubu Ferenca Liszta v Bratislave).“ (Vladimír Čížik: Slovenský slovník koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 130-132.)