-
1984 – 1990
Konzervatórium v Bratislave (violončelo – Karol Filipovič)
-
1990 – 1994
VŠMU (Jozef Podhoranský)
-
1993
Nottingham Trend University (Veľká Británia)
-
1994 – 1995
The Banff Centre for the Arts (Kanada)
-
1996 – 1997
Royal Academy of Music, Londýn (Robert Cohen),, súčasne účasť na majstrovských interpretačných kurzoch (Angelica May, Ivan Monighetti, Robert Cohen, Daniel Šafran, Tsuyoshi Tsutsumi)
-
2000
zakladateľ a umelecký riaditeľ medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie
Jozef Lupták sa venuje sólistickej i komornej hre. Ako sólista sa predstavil na mnohých domácich (Konvergencie, Večery novej hudby, Melos-Étos, Bratislavské hudobné slávnosti, Streduerópsky festival koncertného umenia Žilina a i.) a zahraničných festivaloch (Marathon de Musica Camera, Madrid; Festival of New Music, Bukurešť; Mladé pódium, Karlovy Vary; Talnetinum, Zlín a ď.). Spolupracoval s dirigentmi ako napr. Jiří Bělohlávek, Jo Ann Fallette, Branislav Kostka, Tomáš Koutník, Ondrej Lenárd, Stanislav Macura, Andrew Mogrelia, Andrew Parrott, Anton Popovič, Rastislav Štúr, Bohdan Warchal, ďalej s inštrumentalistami Alou Andrievskou, Eduardom Brunnerom, Stephenom Clarkom, Edgarom Meyerom, Susanne Satz, Renou Sharon, Eleonórou Škutovou-Slaničkovou, Ivom Varbanovom, Mariánom Vargom a ď. Vystupoval s poprednými slovenskými telesami (napr. Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice, Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Cappella Istropolitana) ako aj so Štátnou filharmóniou Brno, Colorado String Quartet, Stradivari Sextett Haisbreutinger a i. Je spoluzakladateľom komorného zoskupenia Opera Aperta, spolupracuje napr. so súborom Veni ensemble či s americko-írskym duom Jeff Johnson – Brian Dunning.
V marci 2014 absolvoval trojtýždňové turné po Novom Zélande, kde v rámci sólových recitálov a workshopov predstavil aj diela slovenských skladateľov.
„Jozef Lupták je umelec širokého umeleckého záberu so zrelým muzikantským intelektom, vytríbeným zmyslom pre štýl, technickou virtuozitou, schopnosťou zmocniť sa posolstva interpretovaného diela s nadhľadom a presvedčivosťou. Recenzenti oceňujú jeho výnimočnú muzikalitu, schopnosťou tvoriť na pódiu, 'mimoriadne prirodzený entuziazmus a emocionálne silný interpretačný výraz vždy plný nových ideí v hudbe...' (Robert Cohen, UK).
Venuje sa aj improvizácii, či už sám alebo spolu s inými interpretmi (Marián Varga, írsky flautista Brian Dunning, huslista Stano Palúch, rakúsky gitarista Martin Moro a ďalší), osobité sú kreácie, pri ktorých používa violončelo, hlas a ústne rytmy.“ (Slovník slovenského koncertného umeia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 102-105.)