František Krištof Veselý

Herec, spevák a režisér, spoluzakladateľ slovenskej operety (spolu s Gejzom Dusíkom a Pavlom Braxatorisom).

Budúceho umelca vychovávali rodičia jeho mamy v Skalici a spievať začal spolu s budúcim operným tenoristom Jankom Blahom v miestnom cirkevnom zbore. Kariéru odštartoval ako zborista v Budapeštianskom operetnom divadle a popri gymnáziu vyštudoval v rokoch 1921-1923 aj štátnu hereckú školu v Budapešti. Približne od roku 1930 začal verejne vystupovať najmä v maďarských mestách a v Miškovci sa zoznámil so svojou neskoršou manželkou Gizkou. V roku 1931 podpísal zmluvu so Slovenským národným divadlom.

Pôsobil v operete a niektoré predstavenia aj režíroval. Hosťoval aj vo viacerých českých divadlách. Svoj prvý film nakrútil v roku 1936 a bola to komédia Uličnice. V tom istom roku nahral aj svoju prvú platňu u filrmy Ultraphon. Celkovo má na konte vyše 250 piesní. V období prvej slovenskej republiky naspieval aj niekoľko platní pre nemecké firmy Telefunken a Polydor a pre podozrenie zo spolupráce s fašistickým Nemeckom bol po skončení druhej svetovej vojny zatknutý a určitý čas strávil spolu s inými väzňami v pracovnom tábore v Novákoch. Následne sa však do divadelného prostredia vrátil a patril k spoluzakladateľom divadla Nová scéna v Bratislave, kde viedol aj súbor hudobnej komédie. Pôsobil tu v rokoch 1946-1964 a počas tohto obdobia si zahral napríklad vo filme Štvorylka. Neskôr nakrútil snímky Charlieho teta (1964), Oko za oko (1965), Škandál v Melodias banke (1966), Siedmy kontinent (1966), Pasca (1967). Azda naposledy sa pred kamerou objavil v zábavnej relácii Vtipnejší vyhráva, ktorá sa nakrúcala v roku 1975 v Lodenici G. Steinera v Komárne. Frantiček Krištof Veselý napísal aj vlastnú knihu spomienok s názvom S úsmevom a veselo, ktorá vyšla až v roku 2006 vo vydavateľstve Q111 pod názvom Moja cesta s piesňou.