Darina Žuravlevová

Darina Žuravlevová bola mezzosopranistka a pedagogička. Vyrastala v buditeľskej učiteľskej rodine a po presťahovaní do Bratislavy začala navštevovať hodiny spevu a klavíra na Hudobnej škole pre Slovensko. Debutový koncert mala Darina Žuravlevová v Krakove v októbri 1927, keď ešte neštudovala na konzervatóriu.

Popri štúdiu pedagogiky na Masarykovej univerzite v Brne už bola zapojená do koncertnej činnosti tam i na Slovensku; vďaka českému muzikológovi, pedagógovi a organizátorovi kultúrneho života Vladimírovi Helfertovi (1886 – 1945), ktorý ju pozýval vystupovať na jeho hudobné večierky. 

Po návrate do Bratislavy sa ďalej venovala koncertnej a pedagogickej činnosti. Spievala na podujatiach Aloisa Kolíska, či Karola Plicku, kde poslucháči počúvali slovenské piesne zo záznamu a v jej interpretácii v úprave Vítězslava Nováka. V roku 1933 premiérovo spievala sólo v kantáte Divný zbojník na koncerte v Redute pri príležitosti 90-tych narodenín Jána Levoslava Bellu (dir. Bellov syn Siegfried). Na oslavách jeho storočnice (1943) vystúpila s piesňou Môj cintorín a sólom Kraľky v Svadbe Jánošíkovej (dir. Krešimír Baranovič). Účinkovala na koncertoch Slovenského rozhlasu, v roku 1940 napr. na jednom z ich elitných koncertoch predviedla Suchoňove Nox et solitudo. Často premiérovo uvádzala vokálne diela slovenských autorov (Eugen Suchoň, Frico Kafenda, Mikuláš Schneider-Trnavský, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Dezider Kardoš ai.), ktorí jej niektoré noty aj osobitne venovali. Inklinovala k interpretácii piesňových cyklov (Ján Cikker: Piesne o matke, Andrej Očenáš: Moja rodná, Šimon Jurovský: Muškát, Alexander Moyzes: Detské piesne ai.) a tiež realizovala aj množstvo nahrávok. 

Od roku 1935 pôsobila na Hudobnej akadémii a po smrti prof. Josefa Egema nastúpila na jeho miesto ako riadna profesorka na odporúčanie Frica Kafendu. Od základu vypracovala  spevácku metodiku a učebné osnovy pre všetky ročníky konzervatória. Vychádzala zo slovenskej fonetiky, z melodickosti a intonácie slovenčiny a sama prekladala texty piesní, aby mohli žiaci spievať v rodnom jazyku (spievalo sa hlavne v češtine a v origináli). Dbala o správnu hlasovú techniku, kontakt študentov so súčasnou hudbou a individuálnu prácu s každým hlasom. Počas štyridsaťročnej pedagogickej činnosti vychovala Darina Žuravlevová množstvo sólistov našich popredných operných domov, členov speváckych zborov i pedagógov. Patria medzi nich Gustáv Papp, Marta Kurbelová (Meierová), Eva Šmáliková, Gejza Zelenay, Anna Martvoňová, František Caban, Ida Černecká, Vlasta Hudecová a mnohí ďalší. 

Aktívne sa podieľala na vzniku speváckeho zboru Slovenskej Filharmónie a SĽUK-u. Pôsobila tiež ako porotkyňa speváckych súťaží, v roku 1954 bola členka festivalového výboru Pražského jara pre národnú spevácku súťaž Emy Destinovej a Karla Buriana a v roku 1957 bola súčasťou poroty pre Festival mládeže v Moskve. Bola tiež členkou prípravného výboru celoštátnej konferencie spevu v Prahe v roku 1955 a predsedníčkou kultúrnej sekcie a členkou výboru Živeny.