• 1944

    ukončenie štúdia medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

  • 1940 - 1947

    Konzervatórium v Bratislave (spev - Darina Žuravlevová)

  • 1948 - 1955

    stály hosť Opery SND

  • 1955 - 1985

    sólista Opery SND v Bratislave

  • 1957 - 1959

    študijný pobyt na Hudobnej akadémii vo Viedni (Adof Vogel)

  • 1960 - 1966

    pôsobenie v opere v Lipsku

Dr. Gustáv Papp sa okrem povolania lekára venoval súbežne opernej interpretácii. Bol dlhoročným sólistom operného súboru SND v Bratislave (1955 – 1985) ako jedinečný interpret najmä dramatických postáv. Na začiatku svojej speváckej kariéry bol predstaviteľom klasických, prevažne romantických lyrických postáv, postupne sa jeho hlas rozvinul do dramatických polôh až k veľkým wagnerovským partom. Počas bohatej umeleckej činnosti naštudoval viac ako 70 operných postáv, z nich k najvýznamnejším patrili: Cikkerov Juro Jánošík, Ondrej (Krútňava), Don José (Carmen), Princ (Rusalka), Lenský (Eugen Onegin), Cavaradossi (Tosca), Florestan (Fidelio), Faust (Faust a Margaréta), Bacchus (Ariadna na Naxe), Herodes (Salome), Aigisth (Elektra), Erik (Blúdiaci Holanďan), Tannhäuser (Tannhäuser), Cola Rienzi (Rienzi), Otello (Otello), Radames (Aida), Dalibor (Dalibor), Laca (Jej pastorkyňa) a mnohé ďalšie. Účinkoval aj v operách skladateľov dvadsiateho storočia (Chrennikov, Prokofiev, Ravel, Britten, Hindemith, Gershwin, Dessau, Martinů) a svoje danosti a interpretačné majstrovstvo výnimočným spôsobom uplatnil najmä v pôvodnej slovenskej opernej tvorbe. Okrem dvoch životných úloh, ktorými boli Ondrej (v Suchoňovej Krútňave) a Juro Jánošík (v rovnomennej Cikkerovej opere), stvárnil aj rad ďalších postáv - Beg Bajazid (Beg Bajazid), Simonson (Vzkriesenie), Fred (Mister Scrooge), Claude Vallé (Hra o láske a smrti), Záboj (Svätopluk). Hlavné tenorové úlohy naštudoval aj v premiérach ďalších slovenských opier autorov Tibora Andrašovana (Figliar Geľo, Biela nemoc), Ladislava Holoubka (Rodina, Profesor Mamlock, Stella), Alexandra Moyzesa (Udatný kráľ), Bartolomeja Urbanca (Pani úsvitu, Tanec nad plačom), Juraja Beneša (Hostina). Účinkoval aj v menších postavách opier Jána Cikkera (Rozsudok, Zo života hmyzu) a v postave Nitrabora v Suchoňovom Svätoplukovi.

Ako začínajúci umelec pohostinsky účinkoval aj v spevohernom súbore Novej scény v klasických operetách. Vystupoval na domácich scénach v Štátnom divadle v Košiciach a v Štátnej opere v Banskej Bystrici, v Českej republike predovšetkým v pražskom Národnom divadle, ale aj v Brne a v Ostrave. Pohostinsky často účinkoval na zahraničných scénach nielen so súborom opery SND, ale aj ako sólista (ZSSR, Belgicko, Juhoslávia, Maďarsko, Nemecko). V Nemecku bol okrem lipskej opery častým hosťom operných scén v Drážďanoch, Dessau, Weimare, Berlíne a Bitterfelde.

Pravidelné koncertné vystúpenia tvorili dôležitú súčasť jeho speváckeho pôsobenia. Ako koncertný spevák prispel k propagácii súčasnej slovenskej piesňovej tvorby, niektorí slovenskí skladatelia (B. Urbanec, J. Cikker) mu venovali piesňové cykly. Na piesňových koncertoch ho často sprevádzala manželka klaviristka Eva Pappová.

Realizoval množstvo rozhlasových nahrávok, spolupracoval s televíziou, nahral niekoľko nahrávok na gramoplatne. Istý čas bol členom redakčnej rady časopisu Hudobný život i pedagógom na Katedre spevu VŠMU a príležitostne aj členom porôt speváckych súťaží.

x