Marica Dobiášová

Mgr. Marica Dobiášová je slovenská čembalistka a je prvou absolventkou čembalového odboru na VŠMU v Bratislave. Zúčastnila sa majstrovských interpretačných kurzov v Nórsku, Švajčiarsku a Francúzsku. Jej repertoár zahŕňa sólovú i komornú tvorbu slovenských a európskych autorov od 17. storočia po súčasnosť.

Je zakladajúcou členkou súboru Musica aeterna, kde pôsobila v rokoch 1974 – 2005, následne bola až do roku 2016 členkou a sólistkou Slovenského komorného orchestra. Spolupracovala tiež so súbormi Bratislavskí komorní sólisti, Cappella Istropolitana, s orchestrom Camerata slovacca a ďalšími telesami. Je vyhľadávanou komornou partnerkou a spolupracovala s radom inštrumentalistov domácich (Quido a Anna Hölblingovci, Alexander Jablokov, Peter Michalica, Jindřich Pazdera, Alžbeta Plaskurová, Viktor Šimčisko – vn, Juraj Alexander – vc, Miloš Jurkovič a Tomáš Jánošík – fl, Igor Fábera – ob a ď.) a zahraničných (Eduard Melkus, Siegfried Pank a ď.).

Koncertne vystúpila vo väčšine európskych krajín, v Amerike, Ázii a Afrike. Na Slovensku sa predstavila na festivaloch ako Bratislavské hudobné slávnosti, Dni starej hudby, Večery novej hudby, Pro musica nostra sarossiensis, Musica nobilis, Hudba pod diamantovou klenbou a na mnohých ďalších.

Marica Dobiášová premiérovo uviedla skladby súčasných slovenských skladateľov Ivana Hrušovského, Vladimíra Godára, Pavla Bagina a Víťazoslava Kubičku a v novodobej premiére nahrala sonátu Franza Paula Riglera a koncert Antona Zimmermanna, ktorí pôsobili na území dnešného Slovenska.

Na svojom konte má rad nahrávok na zvukové nosiče firiem Opus, Hudobný fond, Naxos, Point Classics, Trevak Duchesne a ď. z oblasti sólových koncertov s orchestrom, sólovej a komornej hudby. Realizovala tiež sólové a komorné nahrávky, či nahrávky s orchestrami pre domáce a zahraničné rozhlasové a televízne stanice.

Pedagogicky pôsobila na Pedagogickej fakulte v Trnave (1976 – 1979) a externe na VŠMU v Bratislave (1986 – 1988).

„Interpretácia Marice Dobiášovej sa vyznačuje sugestívnym muzikantským vkladom, vyhraneným názorom, dôkladnou technickou prípravou, pevným rytmom, no zároveň primeraným agogickým vlnením a znalosťou dobových interpretačných princípov.“

(Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 38)