Enikő Ginzery

„Je významnou priekopníčkou hry na cimbale ako sólistka i komorná hráčka. Celé svoje interpretačné umenie Ginzeryová sústreďuje na prezentáciu cimbalu ako plnohodnotného koncertného nástroja, ktorý je schopný na pódiu vyniknúť rovnako ako ostatné tradičné koncertné inštrumenty. Na svojich koncertoch predstavuje diela upravené pre cimbal, ale hlavným predmetom jej záujmu je interpretácia diel súčasných autorov komponujúcich nielen pre sólový cimbal, ale i pre rôzne nástrojové zoskupenia s účasťou cimbalu, alebo pre cimbal a spev." (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 64-67.)

Enikő Ginzery sa venuje interpretácii sólovej cimbalovej literatúry a komornej tvorby. Sólisticky spolupracovala s telesami ako Slovenská filharmónia, Radio-Sinfonieorchester Stuttgart des SWR, Radio-Symphonieorchester Wien, Klangforum Wien, MusikFabrik Köln, Konzerthausorchester Berlin, Rundfunk-Sinfonieorchester Saarbrücken, Polish National Radio Symphony Orchestra in Katowice, SWR Rundfunkorchester Baden-Baden und Freiburg, SWR Rundfunkorchester Kaiserslautern, Deutsche Kammerphilharmonie Bremen, NDR Radiophilharmonie Hannover, Sinfonietta Dresden, Landesjugendorchester Nordrhein-Westfalen, Kammerensemble Neue Musik Berlin, , Ensemble L'Art Pour L'Art, Plural Ensemble (Madrid), Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, Melos Ethos Ensemble a ďalšími. Spolupracovala s dirigentmi ako Sylvain Cambreling, Gabriel Chmura, Zoltán Peskó, Zsolt Nagy, Bertrand de Billy, Anton Zapf, Heinrich Schiff, Roland Kluttig, André de Ridder, Bystrík Režucha, Marián Lejava a ď. V oblasti komornej hudby boli jej umeleckými partnermi: Csaba Klenyán (klarinet), Nao Higano (soprán), Tanja Becker-Bender (husle), Ivan Šiller (klavír), Maxim Shagaev (bajan), Christiane Iven (soprán), Dominik Susteck a Thomas Noll (organ) a ď. V súčasnosti intenzívne spolupracuje v duovom obsadení s trombónistom Andrásom Fejérom.

Je zakladateľkou tria Dulci Vento (Johannes Kurz – zobcová flauta, Enikő Ginzery – psalter, Julian Gretschel – renesančná pozauna), ktoré sa zameriava predovšetkým na interpretáciu stredovekej hudby a hudby východnej Európy 16. až 18. storočia. Veľkú časť repertoáru súboru tvoria skladby z tabulatúrnych zbierok: Pestrý zborník, Vietorisova tabulatúra a Uhrovská zbierka. Je zakladateľkou dua Sonora Chorda (Enikő Ginzery – cimbal, Anikó Szathmáry – husle).

Predstavila sa na viacerých festivaloch a koncertných cykloch doma (Melos-Étos, Nová slovenská hudba, Piešťanský festival, Hudobné leto Trenčianske Teplice, Kultúrne leto v Bratislave, Večery novej hudby a i.) i na festivaloch v zahraničí: v Čechách (Ostravské dny nové hudby, 2001 a 2003; Jesenný festival súčasnej hudby v Prahe, 2001), v Nemecku (Hudba 21. storočia, Saarbrücken, 2003) vo Francúzsku (Rendez-vous Musique Nouvelle, Forbach, 2003), v Poľsku (Medzinárodný festival súčasnej hudby v Krakove, 2003) a v Maďarsku (Festival Zoltána Kodálya, Budapest, 2000). Koncertným recitálom sa predstavila v rádiách Bartók Rádio v Budapešti (priamy prenos; 1998) a v Saarlandischer Rundfunk Saarbrücken v rámci festivalu Forum Neue Musik (priamy prenos; 2004) ako aj na katedre kompozície na Princeton University v USA (2002), na L´Académie Rubin de Jérusalem, Pontlevoy, Francúzsko (2002), na katedre kompozície Hudobnej akadémie Aveiro, Portugalsko (2007), ďalej v rámci koncertných cyklov Ost–West Podium, Kassel, Nemecko (2005 a 2006), Unerhörte Musik Berlin, Nemecko (2007, 2012) a tiež na festivaloch Festival Igora Stravinského v Lucku, Ukrajina (2005), Tage der neue Musik na Akademie für Tonkunst Darmstadt, Nemecko(2006), Forfest v Kroměríži, Česká Republika (2007 a 2009) a na Kunststation v St. Peter Kirche, Kolín, Nemecko (2009). Sólovým recitálom sa predstavila v Merkin Concert Hall, New York (2005), komorným aj sólovým recitálom v Berlínskom Konzerthause (2010, 2012) a tiež na festivale Volokkarit Festival“ v Oulu, Fínsko (2010). V sezóne 2011/2012 vystúpila na komorných koncertoch v Staatstheater Stuttgart.

Široký ambitus jej repertoáru zahŕňa skladby od stredoveku až po súčasnosť. Sústreďuje sa i na pôvodnú literatúru 17. a 18. storočia pre salterio (názov cimbalu v 16. až 18.storočí). Na svojich koncertoch predstavuje aj vlastné transkripcie, ale hlavným predmetom jej záujmu je interpretácia diel súčasných autorov komponujúcich pre sólový cimbal ako aj pre rôzne nástrojové zoskupenia s účasťou cimbalu. Premiérovala vyše 50 kompozícií súčasných autorov, ku ktorým patria Ilja Zeljenka, Juraj Beneš, Juraj Pospíšil, Vladimír Bokes, Michal Košut, Anton Steinecker, Peter Machajdík, Dániel Péter Biró, Pál Károlyi, Patricia Alessandrini, Ted Coffey, Chiel Meijering, Hans-Joachim Hespos, Theo Brandmüller, Jean-Ives Bosseur, Christian Wolff, Luigi Manfrin, István Láng, Art-Oliver Simon, Joäo Pedro Oliveira, Alois Bröder, Zsigmond Szathmáry, Miklós Maros. Na skladateľskej súťaži v nemeckom meste Saarlouis premiérovala v roku 2008 víťaznú skladbu pre cimbal a organ Farben, Formen, Gebet od skladateľa Erika Jansona. V roku 2009 premiérovala koncert pre sólo cimbal Psallo skladateľa Hansa-Joachima Hesposa s orchestrom Südwestrundfunk Stuttgart. O rok neskôr premiérovo uviedla skladbu slovenského skladateľa Juraja Hatríka Lístky do pamätníka – drobné splynutia pre cimbal, ľahkoovládateľné nástroje a hlasy (pre koncertného cimbalistu a deti) v rámci projektu Malí a veľkí – ruka v ruke v spolupráci so ZUŠ J. Kresánka v Bratislave.

Popri bohatej koncertnej činnosti vedie hudobné workshopy pre deti a mládež (Nemecko, Portugalsko, Slovensko). Je spoluorganizátorkou a dramaturgičkou (spolu s klaviristom Ivanom Šillerom) Medzinárodných umeleckých kurzov Tokaj vo Veľkom Kamenci (2008 a 2011). V súčasnosti pôsobí v Nemecku, vyučuje cimbal na Leo Kestenberg Musikschule a Leo Borchard Musikschule v Berlíne a vedie súkromnú cimbalovú triedu.