{"content":"\n
\n \n O diele:

Ešte stále sa zapodievam umením. Napriek tomu, že v tzv. „treťom svete“ hynie denne na následky vyčíňania mocných cca 37 000 (slovom: tridsaťsedem tisíc) ľudí, z čoho väčšinu tvoria deti. O tom sa v „prvom svete“ mlčalo pred tragédiou z 11. 9. 2001 a mlčí sa aj po nej. Celý Západ tak rešpektuje mafiánsku zásadu „Omerta“ – „nič neviem, nič som nevidel, nič som nepočul“. Platí to nielen v prípade obetí nepretržitého holokaustu, ale aj v prípade hrdinov, ktorí obetujú pre druhých svoje životy. Jedným z nich je MUDr. Janusz Korczak, azda najvýznamnejší pedagóg po Komenskom (na jeho odkaz nadviazal v Poľsku KOR – Komitet na obranu robotníkov a neskôr Walesova Solidarita). Tvorca sirotinca išiel dobrovoľne so svojimi malými priateľmi z varšavského geta rovno do plynu. Uprednostnil Lásku pred pudom sebazáchovy, vernosť – pred „rozumnosťou“, duchovný princíp – pred „pragmatizmom“. Keď som dostal objednávku z festivalu „Krakov 2000 – Zamatová opona“, prišiel mi na um tento tragický príbeh zo „storočia megavraždy“ (Z. Brzeziński), ktoré žiaľbohu, ešte stále – napriek kalendárom – pretrváva. Príbeh skrytý za „zamatovou oponou“ mlčania – „Omerta“. Ján Pavol II. kedysi povedal, že aj dnes – po holokauste a Hirošime – „smie človek spievať, ak jeho spev bude výrazom protestu, náreku, alebo nádeje“. S takouto spontánnou intenciou vznikla cyklická skladba Korczak in memoriam v originálnej verzii s časťami Polemos. Kinderszenen, Dies irae, Choralvorspiel, Marcia funebre. Hudba prvých dvoch začína niekoľkokrát – je totiž prerušovaná inváziami tympanov. Aj z bachovského chorálu „O Haupt voll Blut und Wunden“ je niekoľkokrát exponovaný iba začiatok. Vychádzal som totiž z pocitu, že s tým, čo bolo zničené, zabité, rozbité, nemôže korešpondovať hudba realizujúca ideál evolúcie a celistvosti. Zo skladby pre 10 interpretov som vybral fragmenty pre sláčikové kvarteto. Túto „hudbu nedopovedaného“ už neprerušuje „bombardovanie“ tympanov, ale ticho – Silentium. Nádej už nemôžu vyvolávať staré ilúzie. Postulát Pravdy sugeruje, že do estetiky treba integrovať nielen kategóriu étosu, ale aj hriechu.


\n (autor, in: Bulletin Nová slovenská hudba 2002, s. 61)
\n
\n

\n Časti diela:
\n\n Vigoroso\n \n
\n\n Comodo ma esattamente, grazioso\n \n
\n\n Dolcissimo malincolico\n \n
\n\n Lento\n \n
\n\n Lento, dolente\n \n
\n\n Tranquillo\n \n
\n\n Marcia funebre\n \n
\n

\n\n

\n

Prvé uvedenie na Slovensku

\n \n \n 15.11.2002,\n Nová slovenská hudba,\n Moyzesova sieň,\n Bratislava,\n SK\n\n
Interpreti: Ewald Danel (vn), Bohdan Warchal jr. (vn), Jozef Hošek (vl), Eva Čermanová (vc)\n
\n\n\n

\n
\n"}