Hudbe sa venovala už od svojich štyroch rokov – najskôr u blumentálskych rádových sestier, na klavíri bola žiačkou Leopoldíny Strančíkovej a jej netere Valérie Marcingerovej, navštevovala aj baletné hodiny v Kultúrnom stredisku na Vajnorskej ulici v Bratislave pod vedením Ruženy Hrůzovej. Po štúdiu Hudobnej vedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracovala v rokoch 1970 – 2010 ako vedúca hudobno-prevádzkového oddelenia a hudobného archívu Opery a Baletu SND.
Vo februári 1990 založila Klub priateľov Opery SND a až do roku 2008 stála na jeho čele (v období 1990 – 2004 bola čestnou predsedníčkou klubu Mária Kišonová-Hubová). Podľa jej vlastných slov bolo ťažiskom jej činnosti v KPO SND popri propagácii opery najmä pôvodná faktografická muzikologická práca, usporiadanie výstav, predkladanie fundovaných portrétov operných osobností, ich práce i ľudských hodnôt formou pravidelných podujatí – osobných stretnutí, rozhovorov a besied, klubových matiné pred opernými premiérami, operných koncertov, zájazdov za operou a jej protagonistami na Slovensku i v zahraničí. KPO SND sa v roku 1995 stal členom medzinárodnej asociácie klubov priateľov operných domov FEDORA.
Publikovala odborné články a rozhovory v časopisoch ako Hudobný život, Slovenské divadlo, Literárny týždenník, Javisko, Život a ď. Pri príležitosti 30. výročia Klubu priateľov Opery SND a 100. výročia Slovenského národného divadla vydala v roku 2020 vlastným nákladom svoju rozsiahlu publikáciu Spoza roztrhnutej opony – nielen opernej. Bola členkou Slovenskej hudobnej únie muzikológov.