-
1961
absolvovala pedagogickú vetvu Štátneho konzervatória v Bratislave
-
1961 – 1966
štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (hudobná veda)
-
1969
Supraphon, vedúca redaktorka notových publikácií, o rok neskôr poverená obnovením činnosti oddelenia nahrávania LP platní v oblasti vážnej hudby
-
od 1971
prednášková činnosť, najskôr externe na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Trnave (po roku 1986 presťahovaná do Bratislavy), od 1972 riadna vysokoškolská pedagogička dejín hudby
-
od 1976
pedagogické pôsobenie na Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty UK, odbor hudobnej vedy (po roku 1989 samostatná Katedra hudobnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave)
-
1981
PhDr. v odbore teória a dejiny hudby na Ústave hudobnej vedy SAV, 1983 CSc. dizertačná práca Verbálna interpretácia hudobno-umeleckého diela ako spôsob upevňovania jeho sociálnej funkcie
PhDr. Ingeborg Šišková, CSc. je slovenská muzikologička, hudobná publicistka, editorka a vysokoškolská pedagogička. V oblasti výskumu sa zameriavala na dejiny hudby, najmä obdobia klasicizmu, na problematiku počúvanosti hudby, národnosti a ideológie v umení.
Od roku 1963 sa venovala recenzentskej, hudobno-kritickej a osvetovej činnosti (príspevky na konferenciách, relácie pre rozhlas, knižné recenzie, rozhovory s interpretmi a skladateľmi). Pravidelne prispeivala do denníkov Ľud, Večerník, či Práca a od roku 1971 písala aj pre Hudobný život a Literárny týždenník. Zameriavala sa najmä na recenzie hudobných produkcií a v ďalšej publikačnej činnosti na sprostredkovanie hudobného diela, jeho významu a zmyslu pre recipienta prostredníctvom verbálnych výpovedí. Pre Československý rozhlas v Bratislave pripravovala hudobné relácie a neskôr spolupracovala sj s Rádiom Elán.
V rokoch 1977 až 1983 sa zúčastňovala Šišková večerných koncertov v mestách na Slovensku, kde si pripravovala hovorené vstupy k daným interpretačným výkonom. Táto prax spolu so skúsenosťou prednášania dejín európskej hudby od vrcholného baroka po klasické obdobie hudby 20. storočia (do roku 1945) vyústila do vzniku dizertačnej práce, niekoľkých štúdií a knižných publikácií o hudobnom klasicizme: Obraz vývoja hudobného klasicizmu v Európe až po osobnosť Ch. W. Glucka (1999), Dejiny hudby IV. Klasicizmus (2011).
Ako pedagogička prednášala na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UK, na Katedre estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty UK a od roku 2008 externe pôsobila aj na VŠMU pri odborných posudkoch doktorandských prác.
V roku 2024 získala Ingeborg Šišková Cenu Jozefa Kresánka, ktorú udeľuje Hudobný fond, za celoživotný prínos v oblasti hudobnej kultúry.