V utorok 17. marca 2020 vo veku nedožitých 75 rokov zomrel významný slovenský muzikológ a vysokoškolský pedagóg Ľubomír Chalupka.
Rodák zo Senice, štúdium hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave absolvoval v roku 1967 diplomovou prácou Melodicko-harmonická štruktúra Bartókových sláčikových kvartet vo svetle vplyvu slovenského folklóru. Jeho meno sa spája predovšetkým s dlhoročným pedagogickým pôsobením na Katedre hudobnej vedy (predtým Katedra estetiky a vied o umení), kde nastúpil v roku 1974. Za štyri desaťročia sa na tomto pracovisku vyprofiloval na jedného z najlepších odborníkov v oblasti novších dejín slovenskej hudby, metodológie hudobnej vedy, hudobnej teórie a hudobnej analýzy v stredoeurópskom kontexte. Bol nielen častým účastníkom, ale tiež iniciátorom, organizátorom a vedeckým garantom medzinárodných muzikologických konferencií. V roku 1996 sa habilitoval na docenta, v roku 2001 bol menovaný za profesora, v rokoch 2001 až 2007 stál na čele Katedry hudobnej vedy FiFUK ako jej vedúci a aj po odchode do dôchodku tu naďalej pôsobil ako externý pedagóg. Ako hosťujúci profesor prednášal aj na ďalších domácich a zahraničných univerzitách.
Popri množstve štúdií, odborných článkov, recenzií a textov v koncertných bulletinoch a bookletoch CD jeho najväčší publicistický počin predstavuje rozsiahla monografia Slovenská hudobná avantgarda – Štýlotvorné formovanie skladateľskej generácie nastupujúcej v 60. rokoch 20. storočia (2011). Svoje celoživotné bádanie v oblasti dejín slovenskej hudby 20. storočia v posledných rokoch tiež zhrnul v dvojici knižných publikácií Cestami k tvorivej profesionalite – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia I. (1901 – 1950) a Generačné a štýlové konfrontácie – Sprievodca slovenskou hudbou 20. storočia II. (1951 – 2000).