"Hudba môže zmeniť človeka, ale zmysel svojej existencie môže človek nadobudnúť nie pasívnym vnímaním umenia, ale tvorivou činnosťou bez ohľadu na oblasť, v ktorej ju vyvíja. Zásadnú a neodmysliteľnú úlohu v tom zohráva výchova, ktorá je základným predpokladom tvorivého a nezaťaženého myslenia."
(Igor Dibák)
V pondelok 8. februára 2021 nás opustil hudobný skladateľ, pedagóg a dlhoročný televízny a rozhlasový dramaturg Igor Dibák (1947 – 2021).
Igor Dibák bol absolventom žilinského Konzervatória, kde študoval hru na klavíri u Evy Šupkovej a dirigovanie u Jána Valacha a Josefa Staněka. V štúdiu pokračoval na VŠMU v kompozičnej triede Jána Cikkera. Dlhodobo pôsobil v Hlavnej redakcii hudobného vysielania Čs. televízie v Bratislave najprv na poste dramaturga, zástupcu šéfredaktora a neskôr ako šéfredaktor. V období 1987 až 1990 sa stal šéfredaktorom Hlavnej redakcie hudobných programov Čs. televízie v Bratislave. Bol prvým riaditeľom novovzniknutej Základnej umeleckej školy v Bratislave-Rači. V roku 1996 sa vrátil do Slovenskej televízie ako odborný redaktor a tiež sa stal zástupcom šéfredaktora Hlavnej redakcie zábavy a hudby. Spoluvytváral a profiloval Katedru kompozície a dirigovania na Akadémií umení v Banskej Bystrici, kde sa pedagogicky angažoval.
Dibák patril ku generácii slovenských skladateľov, ktorí do hudobného života vstupovali s odlišnou tvorivou poetikou voči avantgardnej orientácii svojich predchodcov. Osvojil si tradície hudobnej moderny a inšpiroval sa klasickými osobnosťami európskej hudby prvej polovice 20. storočia. Jeho kompozičná tvorba zasiahla takmer do všetkých druhovo-žánrových okruhov. Mimoriadne miesto v jeho umeleckej aktivite zaujíma rozsiahla inštruktívna tvorba pre deti a mládež. Bol zástancom Orffovej školy a tiež autorom viacerých teoretických prác – Nebojme sa improvizácie, Metodika hry na ľahkoovládateľné nástroje (spoluautorka O. Pavlovská), Učebné osnovy improvizácie a i. Za skladbu Divertimento op. 16 pre sláčiky získal Cenu Jána Levoslava Bellu.
Foto: Pavel Kastl